[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 20. november 2008


[poslat]    [tlac]   



15. september 2002

Dejiny používania “ľudských zbraní”

Nataša Dudinská

11.september 2001 si budu mnohi pamatat ako tragicky zaciatok 21. storocia. Utok na New York a Washington sokoval nielen vysokym poctom obeti ale aj sposobom, akym bol uskutocneny. 19 ludi sa rozhodlo spachat samovrazedny utok v mene urcitej idey a dokazalo tak, ze ludska zbran moze byt desivo ucinna.

Pociatky pouzivania ludskej zbrane siahaju do 2. svetovej vojny. Japonsko chcelo stoj co stoj zabranit bliziacej sa porazke zo strany Americanov a tak si zvolilo zufalu taktiku. Tisicky kamikadze zacali smerovat svoje lietadla nalozene vybusninami na nepriatelske ciele. Pred osudovym letom dostal kazdy kamikadze štamperlík sake, zrejme aby si ulahcili nastup na samovrazedne akcie. Zahynulo pri nich 5 000 japonskych pilotov, pricom sa im podarilo zabit tisícky americkych vojakov a potopit desiatky americkych vojenskych lodi. Vojnu vsak Japonci nakoniec aj tak prehrali.

Iránsko-iracká vojna v 80-tych rokoch sa stala dalsim medznikom vo vyvoji ludskej zbrane. Celiac vojenskej presile Iraku, sa iransky duchovny vodca Ayatollah Khomeini rozhodol zmobilizovat desattisice nezletilych chlapcov a poslat ich na istu smrt. Tito detski dobrovolnici, nazyvani basidzi, vytvarali ludske stity, ktore chranili iransku armadu proti irackym gulometom a tankom. Casto tiez odstranovali miny z poli, aby umoznili postup svojej armade. Vojenska priprava basidzov pozostavala z akcnych filmov s Arnoldom Schwarzenegrom ako aj z propagandistickych reportazi z bojovych akcii. Najdolezitejsia vsak bola nabozensko-psychologicka priprava, po ktorej sa chlapci predbiehali v zapale pre samovrazedne bojove akcie. Za mucenicku smrt im totiz Khomeini slubil raj, v ktorom na nich cakalo vsetko to, co im nemohol dat na zemi.

Dalsia kapitola v dejinach ludskej zbrane prebieha na Sri Lanke. Tamojsie separatisticke hnutie Tigre oslobodenia tamilského Ílamu odstartovalo v roku 1987 masovu seriu samovrazednych utokov namierenych nielen na vojenske ciele ale aj na vplyvnych politikov. Takmer polovicu z nich spachali zeny. Medzi nimi aj atentat na indickeho premiera Rajiva Gandhiho v 1991. Pre potencialnych samovrahov byva najvacsou odmenou spolocna vecera a fotografia s milovanym vodcom Valupillaiom Prabhakaramom ako aj prislub mucenickeho štatutu po smrti. V rukach tamilskych tigrov sa ludska zbran stala hrozivo ucinnou a srilanska armada si s nou dodnes nevie rady. Avsak i napriek svojej nasilnej povesti, tamilske tigre nepovazuju civilistov za svoj strategicky ciel.

V tomto sa podstatne odlisuje od palestinskych militantnych organizacii, ktore mieria svoje utoky takmer vylucne na izraelske civilne obyvatelstvo. Samovrazedne utoky boli do nedavna domenou extremistickych moslimskych hnuti, no za posledne dva roky sa k fanatickemu cinu odhodlava coraz viac nepoboznych Palestincanov ba i Palestincaniek. Zatial co sa zmenil profil typickeho teroristu-samovraha, nezmenilo sa jeho odhodlanie zabit a zomriet za svatu vec – nech uz je nou cokolvek. A prave tato odhodlanost robi ludsku zbran tak ucinnou. Izraelcania ziju v tieni jej hrozby uz dlhe roky a zatial nenasli ucinnu protizbran. Sejk Nasrallah, duchovny vodca libanonskeho extremistickeho hnutia Hizballah, tvrdi, ze "tanky a rakety je mozne porazit. Ale laska k Allahovi a ochota umriet mucenickou smrtou je neporazitelna." Zostava iba dufat, ze sa slova charizmatickeho sejka nestanu prorockymi.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print