Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       29. september 2002 Hemingway na Kube Anna Rausová Kubánska vláda povolila po desaťročiach americkým literárnym vedcom a archivárom prístup k písomnej pozostalosti slávneho amerického spisovateľa Ernesta Hemingwaya na Kube. Zbierka, chátrajúca v pivnici jeho domu neďaleko Havany, obsahuje asi 3000 listov a dokumentov, 3000 fotografií a 9000 kníh, mnohé z nich s Hemingwayovými osobnými poznámkami na okrajoch stránok. Tento literárny poklad sľubuje nové informácie o období Hemingwayovho života, počas ktorého vytvoril svoje najväčšie literárne diela. Tí, ktorí presvedčili kubánsky komunistický režim, aby sprístupnil Hemingwayove písomnosti, videli iba ich torzo, ale už i to je dôkazom o tvorivom procese autora: možno tam nájsť fragmenty príbehov v rukopise či osnovy jeho najobľúbenejších kníh, ako napríklad začiatok neskôr odmietnutého epilógu románu Komu zvonia do hrobu. Americkí literárni vedci, ktorí nemali prístup k týmto cennostiam po 40 rokov, o Hemingwayovom pobyte na Kube veľa nevedeli. Všeobecne známe bolo hádam iba to, že kubánske obdobie bolo pre neho nesmierne významné. Pre literárnych vedcov – špecialistov na Hemingwaya - sú neprebádané písomnosti nezmapovaným územím a zároveň veľkým lákadlom. Podľa dohody s kubánskymi úradmi majú americkí odborníci dokumenty a písomnosti zarchivovať a nafotiť na mikrofilmy. Originály zostanú na Kube, ale elektronická podoba zbierky nájde svoj domov v Spojených štátoch, v knižnici a múzeu bývalého amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho v Bostone, ktorá má svoj vlastný malý archív o Hemingwayovi. Nová unikátna zbierka by mala byť pre záujemcov k dispozícii na internete. Hemingway strávil na Kube tretinu svojho života, žil tam dlhšie ako kdekoľvek inde. Napísal tam napríklad knihy „Starec a more“ či „Komu zvonia do hrobu“. Čas, ktorý tam strávil, napovedá o pocitoch, ktoré prechovával slávny spisovateľ voči ostrovu. Kubánci mu však vracali jeho nadšenie s podobnou intenzitou. Ako povedal jeho syn Patrick Hemingway, „mnohí Kubánci si ani neuvedomovali, že nebol Kubánec“. Potom ako Hemingway spáchal samovraždu v roku 1961, povolil kubánsky komunistický režim Mary Hemingwayovej, aby si odviezla písomnosti, ale iba o hmotnosti okolo 80 kg. Havana trvala na tom, že väčšina pozostalosti musí zostať nedotknutá. To sa aj stalo. Dom nechala Mary Hemingwayová Kubáncom, ktorí ho premenili na múzeum. Vláda sa však stala paradoxne tak úzkostlivo starostlivou, že návštevníkom dovolila pozrieť sa do domu iba cez okná. Tak mohli vidieť ľudia Hemingwayove fľaše od Cinzana alebo jeho písací stroj, zapadajúci prachom. Nikto, dokonca ani kubánski literárni vedci, nemali prístup k dokumentom v pivnici. Amerických literátov teda čaká historická chvíľa – chátrajúce písomnosti – by mali vydať ďalšie svedectvo o živote literárneho velikána. Zatiaľ boli iba dôkazom nepochopiteľného postoja kubánskeho režimu, ktorý sa bál zverejniť dôkazy o Hemingwayovom živote na ostrove.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...