|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
7. október 2002
|
Americký Atlas Slobodnej Európy: Juhokalifornský ostrovný park
|
Martin Votruba
|
Kým na severe Spojených štátov sa pomaly začínajú ukazovať prvé príznaky jesene, južná Kalifornia v tomto období každoročne zažíva svoje najhorúcejšie týždne. Víkend v najbližšom národnom parku, navyše ochladzovanom Tichým oceánom, teda znie lákavo. No je to asi americký národný park s najväčším nepomerom ľudí, ktorí si v jeho turistickom centre prezrú výstavu o parku, a tých, ktorí ho naozaj navštívia: k tomu sa odhodlá približne len každý desiaty. Ide totiž o ostrovný národný park bez ubytovania a služieb, kam sa možno dostať len na súkromnej lodi. Navyše tu platí na americké národné parky nezvyčajné množstvo obmedzení pohybu.
Ide o niekoľko malých a ešte menších ostrovov niekoľko míľ na juh od kalifornského mesta Santa Barbara. Predmetom ochrany pritom nie je len malé súostrovie, ale aj okolité dno, takže z celkových 100 hektárov národného parku leží približne jeho polovica pod vodnou hladinou. Správa parku argumentuje, že v takej tesnej blízkosti preľudnených veľkomiest južnej Kalifornie je mimoriadne množstvo zákazov opodstatnené. Obmedzili tu ročné obdobia a denné hodiny, keď možno pri pobreží zakotviť, aj to len pri niektorých piesčitých plážach. Stanovať možno len pri jednej pláži a na niekoľkých iných vyhradených miestach. Správa parku žiada, aby sa z tých niekoľkých tunajších vyznačených chodníkov neodbočovalo. Platí tu zákaz bicyklovania a na najvzdialenejšom z ostrovov sú aj pre turistov úplne uzavreté oblasti.
Ostrovnému národnému parku sa s toľkými obmedzeniami darí čosi zdanlivo nemožné. Takmer na dohľad vyše 10-miliónovej losangeleskej oblasti nedosahuje priemerná denná návštevnosť parku ani 100 ľudí. 90% turistov sa uspokojí s prehliadkou výstavy o parku na kalifornskom pobreží. Ostrovy zostávajú zachované iba pre h⁄stku z nich, pre živočíchy a — takpovediac — pre seba. Správa parku uvádza, že tu je takmer 150 rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré neexistujú nikde inde. Poukazuje pritom na osud vzdialenejšieho juhokalifornského ostrova Katalina, ktorý sa napriek odporu časti tam usadených obyvateľov čoraz väčšmi premieňa z prírodnej na komerčnú atrakciu.
Aj keď Američania vo všeobecnosti nemajú radi priveľa obmedzení, v prípade chránených ostrovov pri Santa Barbare na ne správa národných parkov nedostáva sťažnosti. Zrejme ani nie tak preto, že na nich návštevník takmer nestretne strážcov, ktorí by zákazy presadzovali, ale preto, že tu federálne úrady zachovávajú skutočnú, ťažko prístupnú a preto aj málo navštevovanú pustatinu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|