Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       13. október 2002 Americký atlas: Farnosť M. L. Kinga Martin Votruba V južanskej Atlante si víkendový turista môže v nedeľu zájsť do jedného z tunajších kostolov baptistickej cirkvi a vypočuť si kázeň kňaza Martina Luthera Kinga mladšieho — napriek tomu, že on sám sa stal obeťou atentátu už pred 34 rokmi. Pred ním bol v Ebenezerovom kostole kazateľom jeho otec a ešte predtým jeho starý otec. O dve ulice ďalej je Kingov rodný dom. Obe budovy aj s miestom, kde je tento najznámejší americký bojovník za zrovnoprávnenie černochov pochovaný, prešli koncom 20. storočia pod správu národných parkov a historických miest. Vďaka nej teraz v jeho bývalom kostole pravidelne prehrávajú zachované zvukové nahrávky jeho kázní — a ťažko odhadnúť, či na ne chodí viac turistov alebo miestnych, hoci Kingova bývalá farnosť má teraz neďaleko nový kostol vzhľadom pripomínajúci roh hojnosti. Ani dnes to ešte nesymbolizuje skutočnosť, ale cieľ aktivistov vyrovnať príjmy černošskej menšiny s ostatnými skupinami amerického obyvateľstva. No hoci ide o človeka, ktorého narodeniny sú dnes federálnym sviatkom, múzeum v Kingovom rodnom dome návštevníkom cielene hovorí, že jeho úloha v dejinách Spojených štátov nebola akosi daná od narodenia, ale že to bol výsledok jeho vlastného úsilia. A tak sa tu dozvieme, že malý Martin Luther King namiesto prstových cvičení na klavíri radšej chodil hrávať baseball a že sestru rád trápieval tým, že jej bábikám odtrhával hlavy. Jeho kázne proti násiliu vtedy boli ešte v ďalekej budúcnosti, rovnako ako jeho prvé osobné zážitky s ponižovaním ľudí na základe rasových predsudkov. Vyrastal totiž v živej obchodnej časti Atlanty, kde sa vtedy černosi s belochom prakticky nestretli. Aj dnes do tejto prevažne černošskej štvrte prichádzajú vďaka Kingovmu múzeu iní Američania než černosi. Návštevy so sprievodcom sú zadarmo, no človek si musí vyzdvihnúť časenku, ktoré bývajú podľa správy múzea neraz rozobraté už o deviatej ráno. Baptistický kňaz z kazateľskej rodiny Martin Luther King neskôr získal hnutiu za zrovnoprávnenie menšín stále rastúcu podporu vytrvalosťou, pôsobivosťou svojich slov a odvahou pri organizovaní protestov v nepriateľsky naladenom južanskom prostredí. No jeho múzeum návštevníkom zároveň nepriamo hovorí, že za presadzovanie snov a cieľov je zodpovedný každý, kto ich má. K najcitovanejším vyhláseniam tu patria slová jeho sestry Christiny, podľa ktorej Martin Luther King nebol nejaký svätec od narodenia, ale priemerný a obyčajný človek, ktorý pocítil povolanie vykonať neobyčajné činy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...