Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       21. október 2002 Nová knižnica v Alexandrii – div sveta? Daniel Raus Aj faraóni by sa divili, keby uzreli novú knižnicu v Alexandrii, považovanú za architektonický zázrak. Táto ustanovizeň má nadviazať na prerušenú tradíciu, ktorej počiatok sa datuje zhruba do roku 300 pred naším letopočtom, a pokúsi sa opäť stať centrom vzdelanosti, akým bola v antických časoch. Egypt má (od stredy už oficiálne) pokračovateľku ôsmeho divu sveta. Je ňou knižnica v Alexandrii, kedysi široko ďaleko obdivovaný pojem, zahalený tajomstvom. Dodnes sa nevie, kde vlastne slávna knižnica stála, a neznámy zostáva tiež jej osud. Ten bol nepochybne smutný, podrobnosti o ňom sú ale tak maximálne vo hviezdach. Žiadny historik ich dnes nevie presne stanoviť. Zrejme nie je celkom pravdivá verzia, podľa ktorej padla knižnica pri invázii moslimov v roku 642. Traduje sa, že dobyvatelia si zakúrili najcennejšími spismi v miestnych kúpeľoch. Mimochodom, ku klenotom knižnice patrili napríklad originály Euripídove, Aischylove či Sofoklove. Pravdu sa už nikto nedozvie, ale zdá sa, že ničenie ôsmeho divu sveta sa dialo postupne a dávno pred moslimským vpádom. Začal s ním zrejme už Gaius Julius Caesar, ktorý dobyl mesto v roku 43 pred Kristom. Ak zostáva ale minulosť neznáma, o súčasnosti to rozhodne neplatí. Nová budova knižnice stála 200 miliónov dolárov a zložili sa na ňu mnohé krajiny sveta. Bude mať 600 zamestnancov, ktorí sa raz majú starať o 8 miliónov kníh, a okrem nich aj o množstvo, CD-ROMov, videokaziet, zvukových nahrávok a máp. Už samotná stavba prezrádza snahu nadviazať na odkaz divu sveta. Je umiestnená na ostrove Faros, tesne pri mori, symbolicky na mieste bývalého majáku. Má naklonený cylindrický tvar, ktorý pripomína príklon Afriky k Európe – a podľa architektov tiež príklon histórie k súčasnosti. Kruhový tvar má symbolizovať ľudskú vzdelanosť či vychádzajúce egyptské slnko – a podľa niektorých dokonca mikročip mamutích rozmerov. Použitým materiálom je asuánska žula, ktorú s obľubou používali faraóni. V nej sú vyryté abecedy všetkých svetových jazykov, malo by tam teda byť aj slovenské mäkké „ľ“. Či dosiahne nová knižnica v Alexandrii slávu svojej predchodkyne, to je otázka. Za div sveta ale možno považovať fakt, že súťaž o najlepší architektonický návrh vyhral v roku 1989 celkom neznámy nórsky ateliér Snohetta, ktorého šéf Kjetil Traedal Thorsen mal iba 28 rokov. Jedným z členov tímu je Čech Martin Roubík, ktorý sa domnieva, že medzi 600 návrhmi zaujal ten ich svojou jednoduchosťou. S myšlienkou výstavby knižnice prišiel už pred tridsiatimi rokmi egyptský historik Mustafa Abádí. Myšlienka nadobudla teraz hmotnú podobu a treba dúfať, že pomôže Egyptu – a celému islamskému svetu – na jeho zložitej ceste k modernizácii.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...