Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       27. október 2002 Škandál okolo manželky šéfa Európskej centrálnej banky Daniel Raus V nasledujúcom príspevku sa budeme venovať škandálu, ktorý stojí za pozornosť. Jeho hlavnou aktérkou je manželka prvého muža európskych peňazí – Wima Duisenberga. Manželky prominentných politikov sú väčšinou tiché osoby, o ktorých existencii sa vie skôr zo stránok módnych časopisov, ako z politických titulkov. Prvé dámy sa zvyčajne ako včeličky venujú svojim nadáciám, verne varia čaj pre hlavy štátov, ktoré zavítali na návštevu do ich rezidencie, a samozrejme robia spoločnosť ich pôvabným polovičkám. Existujú ale aj výrazné výnimky. Napríklad manželka bývalého amerického prezidenta Hilary Clintonová mala vlastnú politickú kariéru – a má ju aj teraz, keď jej manžel Bill z politického ringu beznádejne vypadol. Hovorí sa dokonca, že po jeho historickom škandále so stážistkou Monikou Lewinskou nasledovali doma veľmi nepríjemné scény, nakoľko to už-už vyzeralo, že zničil nielen svoju, ale aj manželkinu kariéru. V prípade Clintonovcov ale aspoň obaja politicky ťahali za jeden koniec. To sa však nedá povedať o rodine šéfa európskej centrálnej banky Holanďana Wima Duisenberga. Jeho žena Gretta sa prejavuje ako pozoruhodná kombinácia ľavicovej a pravicovej extrémistky, čo (mierne povedané) hneď dvojnásobne kontrastuje s rozvážnym a konzervatívnym účinkovaním šéfa úctyhodnej inštitúcie, akou centrálna banka chce byť. Gretta sa dlho ako tak držala späť, keď ale jej manžel oznámil, že v roku 2003 rezignuje na svoju funkciu, doslova sa odtrhla z reťaze. Pozornosť si pritom nezískali ani tak jej názory, ako spôsoby, ktorými ich prejavuje. Nikoho by napríklad nevzrušovalo to, že je na strane Palestínčanov, podozrenia z antisemitizmu sú ale z iného cesta. Najnovšie na seba upozornila protiizraelskou výzvou „Stop okupácii“, pre ktorú získala viacero významných osobností, a ktorú publikovala v holandskej tlači. Keď sa jej redaktor rozhlasu opýtal, koľko podpisov chce získať, odpovedala slovami: „nuž, uvidíme...“ – a chichotajúc sa dodala: „šesť miliónov“. Bol z toho doslova škandál, pretože narážka na šesť miliónov obetí holocaustu je nielen ďaleko za hranicou vkusu, ale možno aj za hranicou zákona. Gretta Duisenbergová síce popiera význam svojej poznámky, nevie si ale spomenúť, s čím by uvedený počet podpisov mohol vlastne súvisieť. V apríli sa prvá dáma európskej meny vyznamenala pre zmenu účasťou na problematickej pro-palestínskej demonštrácii v Amsterdame. Účastníci na nej zapálili izraelskú zástavu, niesli plagáty s nápismi typu: „Šaron = Hitler“ a skandovali heslá ako „Hamas, Hamas, všetkých Židov do plynu“. Pani Duisenbergová napokon od jedného z nich kúpila palestínsku zástavu a vyvesila ju z balkóna svojho domu. Až po sťažnostiach židovských susedov ju vraj dal dole osobne Wim Duisenberg. Gretta bola už pred svadbou (v roku 1987) známa ako antiglobalistka, bojujúca proti bohatému establišmentu. To, že si brala jeho predstaviteľa, vtedy šéfa holandskej centrálnej banky, jej ale vonkoncom nevadilo. Práve naopak, spravodajské služby doteraz skúmajú, aký únik citlivých informácií do nepatričných kruhov vlastne spôsobila. Je teda otázka, či a ako sa prejaví ukončenie Duisenbergovho mandátu v európskej centrálnej banke na hodnote eura. Dobrou správou bude vtedy ale aspoň nádej, že škandály jeho ženy už nebudú mať kontinentálny, ale iba lokálny – holandský – rozmer.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...