Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       27. október 2002 Čo je Imax? Jaroslav Rozsíval V Bratislave začne od konca októbra pôsobiť unikátne kino, ktoré je súčasťou celosvetovej siete spoločnosti, zaoberajúcej sa výrobou a predvádzaním filmov na najväčšom komerčne využívanom plátne. Jeho príchod na Slovensko sa pritom uskutočnil s podporou dvoch ministerstiev. Imax je v prvom rade najväčší typ filmového plátna, používaného bežne na premietanie filmov. Lenže kino, do ktorého môžete vstúpiť od 31. októbra aj v Bratislave, ponúka nielen veľké plátno, ale aj mimoriadne ostrý obraz a rovnako mimoriadne divácke zážitky. Kamery, snímajúce obraz pomocou tejto technológie, sú špeciálne vyvinuté firmou, ktorá zároveň prevádzkuje aj celosvetovú sieť týchto nezvyčajných kín. Film, prechádzajúci kamerou typu Imax, sa pohybuje trojnásobkom bežnej rýchlosti posunu filmu. To zaručuje mimoriadnu ostrosť premietaného obrazu. Zvuk a obraz, ktorému je potom v takomto kine vystavený divák, vyvoláva u nepripraveného jedinca aj veľmi silné pocity: Tvorcovia a producenti filmov, nakrúcaných touto technológiou, sa preto zamerali pri zostavovaní dramaturgického plánu predovšetkým na tzv. rodinné témy, teda zväčša filmy s tematikou, blízkou časopisu National Geographic, alebo televízii Discovery. Podľa môjho skromného názoru patria však k najúžasnejším diváckym zážitkom predovšetkým filmy s vesmírnou tematikou. Toto kino ich má v súčasnosti v ponuke tri. V programe nájdete však aj filmy o ľudskom tele, oceánoch, či exotických prírodných miestach Zeme. Celý projekt podporili aj slovenské ministerstvo školstva a ministerstvo kultúry, kino preto zaradilo do svojho plánu aj špeciálne predstavenia v koordinácii so školskými osnovami a učebnými plánmi. Návšteva filmového predstavenia nemá samozrejme iba svoju vzdelávaciu hodnotu. Pamätám sa – keď som pred niekoľkými rokmi po prvý raz navštívil predstavenie filmu The Blue Planet v Mníchove, odchádzal som z kina so zvláštnym pocitom, aký asi musia zažívať všetci astro, či kozmonauti, ktorí uvidia našu matičku Zem z okna svojho raketoplánu a potom sa vrátia s preťaženými nohami späť na zem. Mníchovské kino je však zaujímavé aj tým, že sídli v blízkosti jedného z najzaujímavejších technických múzeí sveta – Deutsches Museum - ktoré láka svojich návštevníkov aj zbierkou technických ukážok zo sveta vesmírneho výskumu. Faktom je, že skôr ako som navštívil toto unikátne múzeum, stal som sa obeťou spomínaného superkina. Po jednoznačne pozitívnom zážitku z filmového predstavenia som sa už jednoducho neubránil túžbe dozvedieť sa o svete techniky čosi viac. Kombinácia týchto dvoch inštitúcii, jednej jednoznačne komerčnej a druhej predovšetkým populárno-vedeckej a vzdelávacej sa ukázala byť ako mimoriadne šťastná. Umiestnenie bratislavskej verzie kina, ktorá by mala začať fungovať už koncom októbra, sa javí byť viac ako príznačné pre súčasný trend komercionalizácie kultúry na Slovensku – tá v tomto prípade dostala priestor medzi nákupnými veľkocentrami na okraji mesta, ktoré majú najbližšie k letisku a autostráde. Zdá sa, že spoločnosť chce na Slovensku oslovovať predovšetkým záujemcov o jedlo, stoličky a koberce. Ale aj to je spôsob, ako úspešne nadviazať kontakt s divákom a zákazníkom v jednej osobe. Je však takisto možné, že blízkosť bratislavského letiska sa napokon stane aj vhodnou inšpiráciou filmových tvorcov, pracujúcich s technológiou tejto firmy, pre nakrútenie hraného dokumentu o živote a diele vynálezcu prvého, i keď takmer nikdy nepoužitého padáku moderných čias, Štefanovi Baničovi. Dodajme, že kino bude ponúkať filmy nielen v dvojrozmernej, ale aj trojrozmernej podobe, teda v tzv. technológii 3D. Napriek tomu, že Imax je a bude zameraný predovšetkým na atraktívne pobavenie svojich divákov, jeho snaha o šírenie zaujímavých poznatkov zo sveta vesmírneho výskumu, životného prostredia, prírody, či histórie posúva túto inštitúciu aj do centra pozornosti každej kultúrne orientovanej spoločnosti, vrátane tej slovenskej.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...