Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       1. december 2002 Kto je najvýznamnejším Britom všetkých čias? Daniel Raus Kto je najvýznamnejším Britom všetkých čias? Kráľ Henrich VIII, ktorý mal 6 žien, geniálny William Shakespeare, Charles Darwin alebo John Lennon? Podľa pozoruhodnej ankety stanice BBC nikto z menovaných. Na piedestál popularity sa dostal politik, ktorý ovplyvnil svetové dejiny. Jeho meno sa dozviete z príspevku Daniela Rausa. Najvýznamnejším Britom všetkých čias je legendárny premiér Winston Churchill, myslí si to aspoň takmer pol milióna Britov, ktorí odpovedali na anketu stanice BBC. Respondentov bolo dva razy viac, teda zhruba milión. Necelých 400 000 sa rozhodlo pre (inak málo známeho) viktoriánskeho architekta a inžiniera Islambarda Kingdoma Brunela, ktorý postavil západnú železnicu, a vyše 200 000 ľudí dalo hlas princeznej Diane. Ľudia mohli hlasovať telefonicky alebo e-mailom. Na počiatku bolo 100 kandidátov a výber sa zúžil na desať. Konečné hlasovanie prebiehalo v napätej atmosfére. Postarali sa o ňu najmä študenti z univerzity v Bristole, ktorá nesie meno onoho inak neznámeho staviteľa Brunela. Bola to tak trocha recesia na britský spôsob. Postavenie Winstona Churchilla sa však ukázalo byť neotrasiteľné. Takže, keby slávny štátnik žil a mohol sledovať príslušné televízne programy, vrátane vyhlásenia víťaza, mal by pádny dôvod zapáliť si povestnú cigaru, napríklad značky Winston Churchill. Mimochodom, práve teraz (presne 30.novembra) by slávil svoje 128-me narodeniny. Určite by pri tom utrúsil nejakú, pre seba typickú, poznámku. Churchill mal, jemne povedané, miernu nadváhu, a predsa sa dožil 90 rokov. Keď sa ho v pokročilom veku pýtali, ako sa mu to vlastne podarilo, odpovedal, že boli dôležité tri veci: dobrá cigara, bohaté jedlo a predovšetkým: žiadny šport. Politik, ktorý viedol Veľkú Britániu vo vojne proti Hitlerovi, zanechal na ostrovoch hlbokú stopu. V istom zmysle sa zdá, ako keby tam bol naďalej prítomný a každú chvíľu mal typickým krokom vychádzať z budovy parlamentu pri Temži. Azda to aj naznačuje jeho socha, umiestnená neďaleko. Z jeho slávnych bonmotov je najznámejšia replika na kritickú poznámku členky parlamentu, ktorá Churchillovi povedala, že keby bol jej manželom, naservírovala by mu otrávenú polievku. Churchill s absolútnym prehľadom odpovedal: keby ste bola mojou ženou, tak by som ju aj zjedol. Takýchto situácií bolo množstvo. Vytvárajú pozoruhodný kontrast ku skutočnosti, že Churchill viedol Britov v najťažších časoch ich histórie – keď hitlerovské Nemecko sústredilo všetky ľudské aj diabolské sily na to, aby kolísku demokracie pokorilo. Zdá sa, že Briti si cenili svojho premiéra práve preto, že ich dokázal zjednotiť a povedať im celú pravdu. V jednej z jeho najslávnejších rečí v parlamente v roku 1940 zaznela veta, ktorá vošla do dejín: „môžem vám sľúbiť iba krv, drinu, slzy a pot“. Briti mu za to boli vďační, takže Churchill o nich neskôr povedal: „sú to jediní ľudia na svete, ktorí chcú počuť, aká zlá je situácia, ktorí chcú počuť aj to najhoršie“. O svojom postavení v tejto situácii (vo chvíli, keď sa stal premiérom) vyhlásil: „ako keby celý môj doterajší život bol iba prípravou na túto hodinu a tento zápas“. Churchill bol razantný človek, rozhodnutia presadzoval býčou silou, bol ale aj zarytý demokrat. Trpkú lekciu demokracie musel prehltnúť po vojne (v roku 1945), keď ho jeho milovaní Briti nezvolili do funkcie. Ešte raz sa potom ale stal premiérom, a to v roku 1951. Vtedy sa usiloval o jednotu Západu voči komunistickej expanzii. Mimochodom, ešte predtým (1946) v slávnej reči po prvý raz povedal, že sa spustila „železná opona“. Churchillova popularita je teda naďalej mimoriadna. Zdá sa, že Briti naňho ešte dlho nezabudnú. A povedzme si otvorene – je to dobre. Aj my by sme zopár zásadových Churchillov potrebovali.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...