Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       12. január 2003 James Bond a Severná Kórea Daniel Raus Najnovší príbeh britského agenta Jamesa Bonda sa odohráva v Severnej Kórei. Kým sa však agentovi 007 opäť podarí zvíťaziť nad zlom, dostane sa (okrem iného) do komunistického väzenia, kde ho takmer umučia na smrť. Film s Pierceom Brosnanom v hlavnej úlohe vyvolal takmer hysterické reakcie v krajine, kde sa odohráva. Nezvyčajne jednotný front sa vytvoril na Kórejskom polostrove proti najnovšej „Bondovke“. Legendárny britský agent 007 už po dvadsiaty krát zachraňuje svet – tento raz pred severokórejskými stalinistami. Pozoruhodné ale je, že režim v Pchjongjangu chápe film takmer ako propagačný materiál Washingtonu. Už pred premiérou tamojší komunisti dôrazne protestovali a žiadali jeho zákaz. Poskytli tým ďalší dôkaz o svojej izolácii: majú jednoducho pocit, že všade panujú podobne smutné pomery, ako u nich doma. Tam sú totiž iba propagandistické filmy a zakázať sa dá kedykoľvek čokoľvek. Silvestrovskej svetovej premiére filmu stalinisti samozrejme nezabránili, diplomatické sťažnosti však lietajú z Pchjongjangu na všetky strany – takmer ako obávané rakety. Podľa režimu je najnovší James Bond jasným dôkazom, že Washington chce vojnu. Ku kampani sa pochopiteľne pripojili domáce médiá, ktoré s typicky straníckou rozhodnosťou žiadajú zákaz filmu. Oficiálny orgán komunistickej strany, Severokórejský sekretariát Výboru pre pokojné zjednotenie otčiny, obvinil Spojené štáty, že pomocou Bondovho príbehu vraj šíria abnormalitu, degeneráciu, násilie a zvrhlý sex. Uvedený orgán má za normálnych okolností v náplni práce vzťahy s Južnou Kóreou. Teraz mu pribudla starosť navyše: chce, aby aj južný sused zaujal podobne totalitné postoje. To ale samozrejme nebude jednoduché. V Južnej Kórei sa film nielen premieta, ale teší sa dokonca nezvyčajnému záujmu. Napriek tomu, že lístky sú drahé, stoja na ne dlhé rady. Faktom ale je, že nesmrteľný James Bond tam vyvolal obrovské diskusie. Objavilo sa dokonca hnutie za bojkot filmu, a to na všetkých zhruba 140-tich miestach, kde sa premieta. Veľký úspech ale nemá. Mládež, čakajúca v radoch na lístky vraj vyhlasuje: musíme sa predsa pozrieť, čo je na tom filme také zlé.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...