|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
2. február 2003
|
Svojrázne riešenie nezamestnanosti v Poľsku
|
Rausová Anna
|
A teraz pozoruhodná informácia z Poľska, ktorú priniesla agentúra AFP. Nezamestnanosť a nedostatok peňazí sa dajú riešiť rôzne a podnikavých ľudí napadne všeličo. Takže, pozrime sa na chvíľu k severným susedom.
Malé mestečko Siemiatycze leží na východe Poľska, vyslúžilo si ale hrdý titul „malé Belgicko“. Prakticky všetci jeho obyvatelia totiž z času na čas nasadnú na špeciálnu autobusovú alebo minibusovú linku a odvezú sa do naozajstného Belgicka.
Čo tam robia? Nuž, zarábajú si ako upratovačky či upratovači, zákazníkom radi vymaľujú izbu alebo celý byt, alebo im aspoň strážia deti. Po čase sa zasa vrátia domov a minibus na ich miesta dopraví susedov z 8 a pol tisícového mestečka Siemiatycze.
A prečo to robia? Dôvod je prostý. V oblasti kde žijú – teda v „malom Belgicku“ dosiahla nezamestnanosť 30 percent. Položila sa tam socialistická fabrika Hortex, ktorá kedysi vyrábala džúsy pre smädných sovietskych občanov. Ľudia zostali bez práce a začali si hľadať iné možnosti.
Všetko pritom začalo zopár ľudí, ktorí sa vydali na skusy do vzdialenej krajiny praliniek a keď sa vracali domov, odporučili svojich príbuzných alebo známych. Všetko sa rozšírilo bez najmenšej reklamy, iba prostredníctvom osobných kontaktov.
O tom, že sú obyvatelia malého poľského mestečka podnikaví, svedčí fakt, že sa dokázali perfektne zorganizovať. Keďže prinášajú domov peniaze, ich okolie kvitne. Za posledné roky sa postarali o finančný príliv, odhadovaný na neuveriteľných 20 až 30 miliónov dolárov.
Úžitok z rotovania pracovníkov majú miestni dopravcovia. Prevádzkujú pravidelný autobus Siemiatycze – Belgicko a späť. V piatok odchádza a v nedeľu prichádza späť. Majú tiež minibusy, ktoré okrem pasažierov vozia balíčky a listy. Ľudia idú totiž do Belgicka zvyčajne na 3 mesiace, aby sa im cesta čo najviac oplatila. Pred dvoma rokmi kvitlo tiež miestne stavebníctvo, a samozrejme, na svoje si prídu aj tamojší obchodníci.
Rotovanie pracovníkov medzi malým a veľkým Belgickom ale nie je zadarmo. Náročná cesta trvá 23 hodín a najväčšou obeťou je samozrejme rozdelenie rodín, ktorých členovia sú práve za kopčekmi. Obyvatelia mestečka Siemiatycze sú však spokojní a berú to tak, že (ako sa hovorí) každý špás čosi stojí.
Keby ste sa teda chceli pripojiť, stačí na námestí Jana Pawla, pomenovanom po súčasnom pápežovi, nasadnúť na autobus. Keďže Siemiatycze sú ale predsa len trocha z ruky, možno by stála za úvahu obdoba „malého Belgicka“ niekde na Slovensku. Čo poviete...
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|