[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 8. január 2009


[poslat]    [tlac]   



2. február 2003

Americké automapy

Martin Votruba

Jedna z najvýraznejších čŕt väčšiny máp Spojených štátov je jasne vyznačená a prehľadne očíslovaná sieť vyše 3 miliónov kilometrov asfaltových ciest. Voľakedy benzínové čerpacie stanice zákazníkom mapy rozdávali. Z dnešného pohľadu to môže vyzerať ako reklamná kampaň. Namiesto toho, aby si motoristi mapu kúpili, dostali ju zadarmo, s reklamou naftárskej spoločnosti.

No nebolo to celkom tak. Výrobcovia benzínu vedeli, že veľa šoférov natankuje nie nevyhnutne u firmy, ktorú majú vyznačenú na mape, ale tam, kde potrebujú a kde nájdu nižšie ceny. Mapy im začali rozdávať zadarmo preto, aby rýchlo rastúcemu počtu Američanov s autami umožnili jazdiť na čoraz väčšie vzdialenosti. V prvých desaťročiach amerického automobilizmu totiž automapy v podstate neexistovali, lebo neboli vyznačené žiadne diaľkové cestné trasy. Mapy zadarmo teda bola akási neplánovaná, konkurenciou vyvolaná spoločná akcia, z ktorej mali prospech všetky naftárske firmy: tým, že Američanov s motormi vylákali do vzdialeností, na aké by bez prehľadných trás a automáp nepomysleli, hoc celková dĺžka vtedy ešte takmer výlučne blatistej cestnej siete bola len asi o 20% kratšia ako dnes.

Pravda, šoféri neboli prví, ktorí začali písať do novín a politikom, že už majú po krk stavu, keď sa musia každých pár míľ vypytovať miestnych obyvateľov na cestu. Už koncom 19 -teho storočia na vyznačenie dlhších trás naliehali vznikajúce organizácie bicyklistov. No obrat nastal, až keď sa do nátlaku pustil bohatý automobilový a naftársky priemysel. Štátne orgány sa dohodli na cestách, ktoré pospájajú do medzimestských a medzištátnych trás, a začali ich vyznačovať farebnými tyčami. Do svojich publikácií ich potom rýchlo rovnakými farbami zakreslili kartografické vydavateľstvá a automapy boli na svete.

Hoc prvé automapy dostali šoféri zadarmo pri benzínpumpách firmy Gulf už roku 1915, vo veľkom sa postupne začali rozdávať až v 20-tych rokoch minulého storočia, keď sa motoristi dočkali očíslovania rozsiahlejšieho systému trás. Odhaduje sa, že do 70.-tych rokov, keď naftárske firmy v kríze dodávok ropy začali mapy pomaly predávať, dostali Američania zadarmo aspoň 5 miliárd automáp.

Dnes americkí motoristi za mapy platia, alebo si ich môžu vyzdvihnúť koľkokoľvek zadarmo ako súčasť členstva v autoklube a tí najšporovlivejší ešte stále nájdu zadarmo pomerne jednoduché automapy jednotlivých štátov Únie v štátnych centrách na podporu turistiky. A o staré mapy naftárskych firiem sa zaujíma čoraz viac zberateľov.

Martin Votruba s Americkým atlasom Slobodnej Európy


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print