|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 8. január 2009 |

|
|

|
2. február 2003
|
Americké automapy
|
Martin Votruba
|
Jedna z najvýraznejších čŕt väčšiny máp Spojených štátov je jasne vyznačená a prehľadne očíslovaná sieť vyše 3 miliónov kilometrov asfaltových ciest. Voľakedy benzínové čerpacie stanice zákazníkom mapy rozdávali. Z dnešného pohľadu to môže vyzerať ako reklamná kampaň. Namiesto toho, aby si motoristi mapu kúpili, dostali ju zadarmo, s reklamou naftárskej spoločnosti.
No nebolo to celkom tak. Výrobcovia benzínu vedeli, že veľa šoférov natankuje nie nevyhnutne u firmy, ktorú majú vyznačenú na mape, ale tam, kde potrebujú a kde nájdu nižšie ceny. Mapy im začali rozdávať zadarmo preto, aby rýchlo rastúcemu počtu Američanov s autami umožnili jazdiť na čoraz väčšie vzdialenosti. V prvých desaťročiach amerického automobilizmu totiž automapy v podstate neexistovali, lebo neboli vyznačené žiadne diaľkové cestné trasy. Mapy zadarmo teda bola akási neplánovaná, konkurenciou vyvolaná spoločná akcia, z ktorej mali prospech všetky naftárske firmy: tým, že Američanov s motormi vylákali do vzdialeností, na aké by bez prehľadných trás a automáp nepomysleli, hoc celková dĺžka vtedy ešte takmer výlučne blatistej cestnej siete bola len asi o 20% kratšia ako dnes.
Pravda, šoféri neboli prví, ktorí začali písať do novín a politikom, že už majú po krk stavu, keď sa musia každých pár míľ vypytovať miestnych obyvateľov na cestu. Už koncom 19 -teho storočia na vyznačenie dlhších trás naliehali vznikajúce organizácie bicyklistov. No obrat nastal, až keď sa do nátlaku pustil bohatý automobilový a naftársky priemysel. Štátne orgány sa dohodli na cestách, ktoré pospájajú do medzimestských a medzištátnych trás, a začali ich vyznačovať farebnými tyčami. Do svojich publikácií ich potom rýchlo rovnakými farbami zakreslili kartografické vydavateľstvá a automapy boli na svete.
Hoc prvé automapy dostali šoféri zadarmo pri benzínpumpách firmy Gulf už roku 1915, vo veľkom sa postupne začali rozdávať až v 20-tych rokoch minulého storočia, keď sa motoristi dočkali očíslovania rozsiahlejšieho systému trás. Odhaduje sa, že do 70.-tych rokov, keď naftárske firmy v kríze dodávok ropy začali mapy pomaly predávať, dostali Američania zadarmo aspoň 5 miliárd automáp.
Dnes americkí motoristi za mapy platia, alebo si ich môžu vyzdvihnúť koľkokoľvek zadarmo ako súčasť členstva v autoklube a tí najšporovlivejší ešte stále nájdu zadarmo pomerne jednoduché automapy jednotlivých štátov Únie v štátnych centrách na podporu turistiky. A o staré mapy naftárskych firiem sa zaujíma čoraz viac zberateľov.
Martin Votruba s Americkým atlasom Slobodnej Európy
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|