Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       9. február 2003 Skúmanie vesmíru bude pokračovať napriek smútku Miroslav Neoveský Nie je ľahké hľadať slová, ktoré by boli vhodné pri takej tragédii, ktorej sme boli svedkami v sobotu 1. februára a ktorá istým spôsobom pokračovala až do štvrtka uplynulého týždňa. Televízne zábery prezidenta Spojených štátov z pietneho zhromaždenia v srdci amerického vesmírneho výskumu v texaskom Houstone v stredu, ako aj zábery zo smútočných ekumenických bohoslužieb v Národnej Katedrále vo štvrtok, na ktorých George Bush s manželkou sedia uprostred pozostalých po siedmich astronautoch z nešťastnného raketoplánu „Columbia“, ma v mysli preniesli o sedemnásť rokov naspäť. Vtedy som hovoril o podobných záberoch, iba s tým rozdielom, že prezidentom Bol Ronald Reagan. Bolo to 28. januára 1986, teda presne pred sedemnástimi rokmi a tromi dňami. Sedel som vtedy v štúdiu Hlasu Ameriky, končili sme čítanie správ, medzi nimi aj správu o tom, že v týchto minútach štartuje z Mysu Canaveral raketoplán „Challenger“. Ani sme nedokončili správy, keď o 11-tej hodine 38-mej minúte som na obrazovke televízora v réžii videl zábery, na ktoré v živote nezabudnem. Ani nie dve minúty po tom, čo sa „Challenger“ majestátne odpútal od Zeme a zamieril k azúrovo modrej oblohe, som čítanie správ prerušil a oznamoval, že sme sa práve stali svedkami čohosi hrozného a popisoval som zábery, na ktorých bolo jasne vidno explóziu a postupný rozpad toho, čo bolo iba pred minútami pýchou amerického vesmírneho programu. Tie isté pocity, totiž zovretý žalúdok, srdce tlčúce kdesi v hrdle a trasúce kolená ma ovládli aj v sobotu okolo deviatej ráno, keď sa vo výške asi 60 kilometrov nad Texasom pri rýchlosti okolo 18.000 kilometrov za hodinu začala odvíjať katastrofa raketoplánu „Columbia“. Tento raz nie pri štarte alebo krátko po ňom, ale iba niekoľko minút pred návratom na Zem. Tak, ako vtedy pred sedemnástimi rokmi, aj teraz bola obloha azúrovo modrá, keď sa biely pruh kondenzátov, po krátkom vzplanutí ohnivej gule, rozdelil na viaceré biele pruhy, ale už nie v predpokladanom smere letu „Columbie“, ale mieriace k Zemi. Tak ako vtedy, aj tentoraz sa mi preháňajú mysľou otázky o zmysle ľudského počínania, o tom, či cena, ktorú platíme za našu túžbu prenikať bližšie ku hviezdám a poznávať tajomstvá nekonečného vermíru, nie je príliš vysoká. Ale práve tak, ako onen 28-mi február roku 1986 nezastvil vývoj a nezlomil túžbu ľudí po poznaní a objavovaní, je zrejmé, že sa tak nestane ani po prvom februári tohto roku. Z tých posledných 17 rokov uskutočnila NASA, Americký úrad pre letectvo a vesmírne lety, 88 úspešných štartov a návratov raketoplánov. Ich štarty a pristátia sa stali takmer rutinou, bežnou udalosťou. Už v sobotu a potom v pondelok prezident George Bush okrem iného povedal: AUDIO: „Seddem odvážnych mužov a žien z Columbie zostane v pamäti pre to, čo dosiahli, pre ich hrdinstvo a pre ich zmysel odhaľovať nové. V našich modlitbách sme s ich rodinami a tými, ktorých milovali.“ Napriek hlbokému zármutku a bôľu, sa však vývoj nezastaví ani teraz, lebo, ako povedal v stredu na smútočnom akte v texaskom Houstone prezident Bush : AUDIO: „Vesmírny program Ameriky bude pokračovať. Skúmanie a objavovanie nie je vecou našej voľby. Je to túžba vpísaná do ľudských sŕdc.“ Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...