Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       9. február 2003 Kennedyho vesmírne stredisko na Floride Martin Votruba Priestor, kde mal minulý týždeň havarovaný raketoplán Columbia pristáť a odkiaľ predtým odštartoval, je prístupný verejnosti a často ho navštevujú ľudia, ktorí prišli do zábavných parkov pri floridskom Orlande. Po asi 70 km človeka víta pôsobivý pohľad na akoby po pristátí odpočívajúci raketoplán Explorer — teda jeho model v skutočnej veľkosti. Pri štartoch raketoplánu sa, pravdaže, návštevník Kennedyho vesmírneho strediska ďaleko nedostane. Vstupné vtedy stojí o tretinu viac — vyše 40 dolárov — a štart možno sledovať z mosta cez jeden zo zálivov Atlantického oceána plných 10 km od raketoplánu. Pristávanie nemá rovnakú divácku príťažlivosť, no schopnosť pristáť na Floride, teda v mieste štartu, je v skutočnosti v dejinách amerických vesmírnych letov pomerne nová záležitosť. Pristávacia plocha je, pravdaže — v porovnaní so všetkými výstavami, štartovacími vežami a skutočnými raketami — turisticky málo zaujímavá a ukazujú ju len občas novinárom a podobným návštevníkom, no v rozsiahlom Kennedyho vesmírnom stredisku to je vlastne najväčší objekt. Raketoplán to potrebuje. Nielenže pristáva pri rýchlosti asi 350 km/hod., čo je viac ako pri dopravných lietadlách, no hlavne nemá šance na omyly. Na rozdiel od bežných lietadiel, ktoré sa pri nepresnom nalietávaní na pristávaciu plochu môžu znova vzniesť a začať manéver znova, raketoplán na takéto niečo nemá motory. Šance, aby to pokiaľ možno vždy vyšlo, zvyšuje 90 m široká pristávacia plocha s dĺžkou viac ako 4,5 km, na každom konci navyše s 300-metrovou bezpečnostnou zónou. No predsa trvalo až do 90.-tych rokov, kým raketoplány začali pristávať na Floride a ani to nie vždy. Premenlivé floridské počasie nemá šance súťažiť s takmer stále dobrými podmienkami na Edwardsovej leteckej základni v Kalifornii, kde je navyše ešte bezpečnejšia pristávacia plocha s rezervou až 8 km. No pristáť tam znamená, že raketoplán potom treba prepraviť na Floridu, čo je nákladné a spomaľuje to jeho prípravu na ďalší let. Kennedyho vesmírne stredisko je však turisticky zaujímavejšie, a to nielen preto, že kalifornská Edwardsova základňa je od predvlaňajších teroristických útokov pre návštevníkov uzavretá. Na Floride je viac a rozsiahlejších výstav, sprevádzané autobusové prehliadky do vzdialených a pešo neprístupných zariadení, prednášky a diskusie s astronautmi. Tí, ktorým to stojí za to, si dokonca môžu v určené dni za čosi vyše 60 dolárov na osobu zájsť s niektorým z austronautov na obed. No je tam aj veľký pamätný múr z tmavej leštenej žuly, zvaný “Vesmírne zrkadlo”. V týchto dňoch na ňom pribudnú mená ďalších 7 ľudí, ktorí pri prenikaní ľudstva do vesmíru položili svoje životy. Martin Votruba s Americkým atlasom Slobodnej Európy		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...