|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
16. február 2003
|
Vyrovnávanie sa s minulosťou ťažké aj v Amerike
|
Miroslav Neoveský
|
Takmer 150 rokov uplynulo od občianskej vojny v Amerike, známej ako vojna „Juhu proti Severu“. Napriek tomu stačí občas zdanlivá maličkosť a v niektorých Američanoch vzbĺknu vášne ako suchá slama.
Pol storočia žije Robert Kline v niekdajšom hlavnom meste Konfederovaných štátov Ameriky, teda Juhu, v Richmonde vo Virginii. Hoci pochádza zo Severu, zo štátu Illinois, tak koncom šesťdesiatych rokov sa mu podarilo zozbierať milión dolárov na stavbu Múzea konfederácie. Oženil sa s rodenou Virginčankou a zbohatol predajom sošiek, tanierov a kníh najznámejšieho južanského generála, Roberta E. Leea. Medzičasom bol v richmondskej spoločnosti uznávaným majiteľom prosperujúcej reklamnej agentúry.
V decembri minulého roku, okolo Vianoc, sa to všetko náhle zmenilo. Stal sa terčom ostrých útokov, či už v lokálnej tlači, ale aj elektronicky a na ulici, aby sa pomaly ani neukazoval. Čoho sa dopustil? Nuž, po dvadsaťročnom uvažovaní ním založená Historická spoločnosť zadala vytvorenie bronzovej sochy Abrahama Lincolna a jeho syna Tada v životnej veľkosti. Obaja navštívili Richmond 4. apríla 1865, teda po skončení občianskej vojny.
Robert Kline nie je naivný, pozná južanské povahy, ale s takou búrkou protestu a nenávisti nerátal. Navyše nemienil postaviť sochu na pozemkoch mesta, ale ponúkol ju Federálnej správe parkov, ktorá ju mienila umiestniť pri centre pre návštevníkov bývalej železiarne Tredegar Iron Works, v ktorej dolievali kanóny pre vojská Konfederácie.
Lenže ochrancovia toho, čo nazývajú „Južanským dedičstvom“, či „dedičstvom Juhu“, naliehajú, že pre Lincolna nie je vo Virginii miesto. Potomkovia niekdajších bojovníkov Juhu trvajú na tom, že postaviť sochu Lincolna v Richmonde je ako keby postavili sochu Usamu bin Ládina na priestranstve Svetového obchodného centra v New Yorku, alebo sochu Hitlera v Jeruzaleme. Pri tom, „Veľký emancipátor“, ako Abrahama Lincolna tiež prezývajú, neprišiel do Richmondu ako dobyvateľ. A Lincoln v diele sochára Davida Frencha má v tvári výraz všetkého iného, len nie víťaza. Výraz nesmiernej únavy a smútku, ako keby tušil, že iba o niekoľko dní zahynie vraždenou rukou sympatizanta Juhu.
Synovia Veteránov Konfederácie si sľúbili, že postavenie a odhalenie sochy nepripustia. Iniciátor Robert Kline je však optimistický, lebo Federálna správa parkov tiež trvá na dátume odhalenia, ktorým je 5. apríl tohto roku. Socha znázoruje Abrahama Lincolna a jeho syna, ako sedia na lavičke. Kline však trval na tom, aby lavica bola dostatočne dlhá, aby si návštevníci parku mohli k otcovi so synom prisadnúť. Po pol storočí, ktoré Robert Kline prežil v Richmonde, zostáva optimistický a hovorí: „Možno to ešte potrvá jednu generáciu, alebo tak, ale čím viacej ľudí sem prichádza zo Severu, tým sa to tiež upokojuje a jedného dňa budeme opäť naozaj zjednotení“.
Po stopäťdesiatych rokoch by vari bolo už načase.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|