Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       8. marec 2003 Múzeum činžiakov pre prisťahovalcov v New Yorku Miroslav Neoveský V newyorskej štvrti „Lower East Side“, čiže „dolnej východnej strane“ je múzeum prisťahovaleckých činžiakov. Založili ho síce už v roku 1988, ale dokončili iba pred nedávnom. Jeho súčasťou je aj nedávno renovovaný činžiak, ktorý návštevníkom dáva možnosť nahliadnuť do neľahkého života tisícok prisťahovalcov, ktorí prúdili do mesta koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Od konca druhej polovice 19-teho do dvadsiatych rokov minulého storočia pristálo na brehoch Ameriky do 23 miliónov prisťahovalcov, z ktorých väčšina utiekla zo Starého sveta pred hladom, ale aj politickým prenasledovaním. Takmer 17 miliónov z nich prišlo do New Yorku, kde sa väčšina z nich tiež usadila. Novoprišelci si vtedy nôtili aj takto: „Keď som prišiel do tejto zeme, nebol som bohatý. Obstaral som si chatrč a robil, čo mohol. Chatrč som nazval „zlom mi kríže“, ale zem bola sladká a dobrá a ja som robil, čo som mohol.“ Cez newyorský prístav vtedy prechádzali takmer dve tretiny všetkého importu do Spojených štátov a New York samotný bol vtedy bohatý na priemysel a obchod. Jeho hospodárstvo záviselo od obrovského potenciálu, ktorý prisťahovalci ako pracovné sily predstavovali. Títo však pracovali a žili v podmienkach, ktoré dnes nazývame jednoducho „neľudské“. Tisícky prisťahovalcov sa usadili v tmavých a zle vetraných činžiakoch na „dolnej východnej strane“ a tak sa z „Lower East Side“, stala najľudnatejšia štvrť New Yorku. Renovovaný činžiak na „Orchard Street číslo 97“, poskytol v rozmedzí rokov 1878 až 1935 „strechu nad hlavou“ vyše 7.000 prisťahovalcom. Sprievodkyňa múzea, Dorothy Bukantzová, po vstupe do jedného z bytov zhasne svetlo a pokračuje vo výklade: „Na chodbách, na schodištiach a vôbec v celej budove, vtedy nebolo svetlo.Z ulice neprenikol ani záblesk svetla. Dvere boli celé drevené. Prisťahovalcov priviedli do tmavej budovy, museli po tmavom schodisku na poschodia, kde im ukázali malý byt, pozostávajúci zo spálne, kuchyne a prednej izby. Bola to jediná miestnosť, ktorá mala obloky do vonkajšieho sveta. Potom ich viedli zasa dolu po tmavom schodisku na 6 metrov široký dvor, kde im ukázali 6 búdiek, ktoré slúžili 20-tim rodinám a dvom dieľňam.“ V deväťdesiatych rokoch 19. storočia bolo v činžiakoch na Orchard street vyše 20 krajčírskych dielní, z nich najmenej tri v dome čislo 97. Jedna z nich patrila Harrisovi a Jeannie Levinovcom, židovským prisťahovalcom z Plonska v Poľsku. Ich byt renovovali do posledného detailu, aby zodpovedal tomu, ako vyzeral v novembri 1897, keď sa Jeannie chystala porodiť ich tretie dieťa. Tmavá spálňa je pripravená na pôrod, zatiaľ čo ostatok bytu zaberá ich krajčírska dielňa. Na podlahe sú nite a kúsky látok a na šijacom stroji zostal rukáv ružových čajových šiat. Dielňa presahuje aj do kuchyne, kde stál parný žehliaci stroj. Levinovci museli tvrdo pracovať, aby predali vyrobené odevy a aby na konci mesiaca mohli vykázať 6O dolárový zisk, z ktorého tretinu zaplatili za byt. Byt Levinovcov, renovovaný s úzkostlivým zmyslom pre detail, dáva nahliadnuť nielen do minulosti, ale aj do súčasnosti. Nie, že by noví prisťahovalci museli bývať v tmavých zatuchnutých bytoch. Ale aj dnes väčšina z nich robí v krajčírskych dielňach, ktoré ešte stále tvoria dve tretiny pracovných príležitostí vo výrobnom sektore. Na „dolnej východnej strane“ dnes žije veľa Číňanov a pracuje tu do 500 výrobní odevov. A 75 percent ľudí, ktorí v nich pracujú, sú aj dnes prisťahovalci. A tak múzeum dáva návštevníkom podnet na zamyslenie sa nielen nad životom prisťahovalcov v minulosti, ale aj v súčasnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...