Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       16. marec 2003 Postavenie žien v Číne Rausová Anna A teraz sa s pozrieme do Číny - akej pozornosti a právam sa tam tešia ženy. Tlačová agentúra AFP priniesla v týchto dňoch informácie, podľa ktorých prešlo postavenie žien v Číne v uplynulých desaťročiach obrovskými zmenami. Zdá sa, že aj rozkvet podnikateľského života v posledných rokoch priniesol pre ženy nové možnosti, či dobré alebo nevýhodné, to sa dozviete z nasledujúcich riadkov. Čínsky komunistický diktátor Mao Ce-tung sa kedysi preslávil vetou, že „ženy držia polovicu oblohy“. On sám sa choval k ženám viac ako egoisticky a považoval ich za čosi ako nástroj, napríklad strojček na holenie, jeho propaganda presadzovala ale teoretickú rovnosť mužov a žien. Za jeho čias nebolo vôbec dôležité, ako žena vyzerá, ale ako dlho dokáže pracovať – prinajmenšom 20 hodín denne. Pritom o Maovi sa traduje, že bol vášnivým vyznávačom ženskej krásy. Opticky bola rovnosť medzi mužmi a ženami vyjadrená egalistickými uniformami, ktoré nemali žiadne farby a z miliónov ľudí robili armádu pracujúcich, riadenú povelmi neomylného vodcu. Pre mnohé ženy bol ale aj to pokrok. V predchádzajúcej spoločnosti, za čias cisárov, boli totiž ich možnosti a práva ešte menšie. Teraz prechádza „ríša stredu“ opäť nezvyčajnými zmenami, ktoré sú vlastne pokračovaním modernizácie na čínsky spôsob. Liberalizuje sa ekonomika, aj keď sa komunisti naďalej zubami nechtami držia pri moci. Pre mnohé ženy to znamená nezvyčajné príležitosti. Môžu mať vlastnú kariéru, plánovať si svoj život, možno dokonca šoférovať vlastné auto a hlavne - byť nezávislé. Práva žien sú ale v Číne doslova v plienkach, takže nové hospodárske možnosti sprevádza neraz návrat k starým zvykom konfuciánskej spoločnosti, keď mal muž okrem manželky aj konkubíny, čo bol zavedený úzus. Podnikatelia teda často zneužívajú svoje postavenie voči zamestnankyniam a sexuálny harasment je na dennom poriadku. Prejavuje sa to už pri hľadaní zamestnania. Noviny sú plné inzerátov, pripomínajúcich skôr rubriku „muž hľadá ženu“. Nová pracovníčka podľa nich nemá byť staršia ako 20 rokov, má mať predpísanú výšku a musí dobre vyzerať. Platí to aj pre málo platené profesie, ako napríklad čašníčky. V rukách svojho bossa, nového čínskeho podnikateľa, sa potom neraz stáva takmer otrokyňou. Odvrátenou stranou čínskych reforiem je aj prepúšťanie žien z krachujúcich podnikov. Ak pritom nejaká pracovníčka stratí zamestnanie, má podstatne nižšiu šancu nájsť nové zamestnanie než jej mužský kolega. Rozvíja sa kedysi komunistami potláčaná prostitúcia a celkovo možno povedať, že v podmienkach dnešnej dravej spoločnosti existuje veľa príležitostí na najrôznejšie druhy diskriminácie. V tejto súvislosti treba povedať, že za dávnych komunistických čias prostitúcia takmer prestala existovať. Podobný obraz poskytuje politická scéna. V komunistickom ústrednom výbore je zo 198-ich členov iba 5 žien a v 9-člennom politbyre nenosí sukňu nikto. Pre 620 miliónov čínskych žien je teda modernizácia dlhodobým procesom. Po fáze tvrdého komunizmu prišla fáza komunisticko-podnikateľského spojenia. Je to zjavne lepšie, ako niekdajší systém dohodnutých manželstiev a konkubín. Na západný štandard si však ešte zopár generácií počká.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...