Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       24. marec 2003 Bezpečnostná Rada OSN Martin Votruba Niektorí Američania a viacerí Európania neuplatňujú vlastné hodnotenie užitočnosti či škodlivosti využitia sily na odstránenie vlády Saddama Husajna v Iraku. Prenechali ho Bezpečnostnej rade Organizácie spojených národov. V prípade jej súhlasu by zákrok pokladali za správny, bez jej súhlasu si myslia že Saddam by mal Iračanom vládnuť naďalej. Čo teda je tá Bezpečnostná rada, ktorej hlasovania o vojenských zákrokoch v očiach časti ľudí zároveň určujú, či sú z morálneho či praktického hľadiska opodstatnené? Keď sa po 2. svetovej vojne Bezpečnostná rada novo vytvorenej OSN prvý raz zišla roku 1946 v Londýne, mala pravidlá formulované tak, aby zabránili odchodu najvplyvnejších členov z organizácie, a tak zachovali medzinárodný dialóg. 51 zakladajúcich členov OSN odovzdalo konečné rozhodnutie vo veľkom počte najmä vojenských záležitostí piatim krajinám, a tie vzájomne pristúpili na to, že budú rešpektovať nesúhlas čo aj len jednej spomedzi seba. Len ak ani jedna z nich rozhodnú námietku — zvanú veto — nevysloví, bude platiť väčšinový hlas 15-tich členov Bezpečnostnej rady. Tých 5 krajín sa zároveň stalo stálymi, nikým znova nevolenými členmi rady a sú nimi doteraz. Sú to Čína, Francúzsko, Spojené štáty, Veľká Británia a Rusko. Každý zo zvyšných 10 členov je v rade vždy iba na 2 roky a OSN ich volí, či často skôr vyberá, podľa zemepisného kľúča. Kritici terajšieho stavu majú rozličné protiargumenty. Výber piatich údajne najmocnejších krajín bol sčasti fiktívny už na začiatku, keďže Čínu zastupoval prvých 25 rokov ostrov Taiwan bez akejkoľvek kontroly nad stámiliónmi Číňanov na pevnine. Dnes napríklad Francúzsko a Británia majú v niekoľkých smeroch menší význam ako Nemecko a Japonsko. Jadrové zbrane už nemajú len stáli členovia Bezpečnostnej rady, ale aj India, Pakistan a zrejme ďalšie krajiny. Niektoré krajiny robia ozbrojené zákroky v zahraničí bez akéhokoľvek hlasovania v rade: napríklad v poslednom desaťročí tak Francúzsko opakovane zasahovalo v afrických krajinách, ktoré sa v dávnejšej minulosti vymanili spod jeho koloniálnej nadvlády. Na druhej strane má Bezpečnostná rada aj obhajcov, a to nielen medzi piatimi stálymi členmi. Poukazjú na to, že od pádu európskeho komunizmu medzi nimi vzniklo a silnelo nepísané porozumenie o dosahovaní zhody. Dovtedy sa veto využívalo v priemere 5-krát - 6-krát za rok, takmer v polovici prípadov zo strany Kremľa. Za posledných 10 rokov to bolo najmä zo strany Washingtonu, no v priemere ledva raz za rok. Zástancovia Bezpečnostnej rady pokladajú jej členov za vplyvné a umiernené krajiny, ktorých spolupráca vytvára hrádzu proti hrozbe z nevypočítateľných krajín s ničivou silou. Kým teda kritici súčasnej podoby Bezpečnostnej rady terajší rozštep medzi jej stálymi členmi pokladajú za príznak toho, že jej zloženie a pravidlá neodrážajú dnešnú realitu sveta, stúpenci rady sú znepokojení tým, že ide o rozpor práve v tom, prečo jej existenciu najväčšmi podporujú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...