|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
6. apríl 2003
|
Pohnutá história Bagdadu
|
Anna Šišková
|
Každé väčšie mesto má svoju históriu, jedno pohnutú, iné menej. Hlavné mesto Iraku má vo svojej histórii zapísané viac ako dosť. Mesto na rieke Tigris má za sebou okrem zlatých čias rozvoja a rozkvetu skúsenosti s mnohými vpádmi, požiarmi, záplavami či epidémiami.
História hlavného mesta Iraku siaha kdesi do druhého tisícročia pred naším letopočtom do čias babylonského kráľa Chamurapiho. Niektorí ľudia dokonca tvrdia, že Bagdad stojí na mieste rajskej záhrady. Oficiálne ho však podľa dokumentov v druhej polovici ôsmeho storočia na západnom brehu rieky Tigris založil druhý abbásovský chalíf Mansúr, ktorý ho nazval mestom mieru – Madina as-Salam.
Podľa niektorých jazykovedcov názov mesta pochádza z aramajčiny – niekdajšieho úradného jazyka starej Perzskej ríše, zo spojenia „beyt kadad“, čo znamená ovčí košiar. Iní jazykovedci si myslia, že sa skladá so starých perzských slov Bag – boh – a Dad – dávať, teda Boží dar.
Mesto má strategickú pozíciu, ležalo na obchodnej ceste medzi Perzskou ríšou, Stredomorím a Anatóliou. Len pár kilometrov západne od Bagdadu leží rieka Eufrat. Bagdad sa postupne stal hlavnou kultúrnou a obchodnou metropolou moslimského sveta. Na výstavbe palácov, rozprávkových záhrad a slávnych mešít sa zúčastňovali stovky tisíc robotníkov a tí najlepší architekti a remeselní umelci islamského sveta. Napriek rivalite mesta Samara, ktoré sa nachádzalo asi sto kilometrov severovýchodne od Bagdadu mesto rozkvitalo a v ôsmom a deviatom storočí sa stalo najväčším obchodným aj učeneckým centrom svojho času. Anglický cestovateľ Gavin Young vtedy napísal, že „Bagdad je najbohatším mestom sveta“. Jeho vplyv sa rozšíril ďaleko za hranice islamského sveta. V meste vtedy žil asi milión ľudí.
Úpadok však na seba nenechal dlho čakať. S rozpadom chalifátu, rozbrojmi medzi sunitskými a šiítskymi moslimami, obrovskými požiarmi, ale aj s povodňami, ktoré spôsoboval nekontrolovateľný Tigris, sa význam mesta zmenšoval. V 10 tom storočí bol Bagdad zničený vpádom Seldžukov, najväčšiu katastrofu však zažil v 13-tom storočí, kedy ho dobyl mongolský chán Hülegü, vnuk Džingis Chána. Jeho vojaci vyvraždili v Bagdade 100 tisíc ľudí.
V 14tom storočí zemepisci popisovali Bagdad ako mesto ruín. Potom sa ocitol striedavo pod vládou Turkov a Peržanov až ho v začiatkom 16-teho storočia dobyl osmamský sultán Sulejman I. a celý Irak bol pripojený k Osmanskej ríši, kam patril až do roku 1917. Potom do mesta vnikli Briti, Osmanská ríša sa rozpadla a z jej provincie Mezopotámia sa stal Irak pod vládou Británie. Od tej sa oslobodil v roku 1930. Bohatstvo mestu priniesol až ropný boom v 70-tych rokoch, kedy mesto zažilo obrovský rozkvet a modernizáciu. 5 týždňov bombardovania v roku 1991, kedy spojenecké vojská oslobodzovali Kuvajt, si však vyžiadali svoje, v meste bolo zasiahnutých viac ako 700 cieľov.
Dnes má Bagdad viac ako tri milióny obyvateľov. V každom prípade meno, ktoré dal Bagdadu chalíf Mansúr – mesto mieru – mu veľa mieru neprinieslo.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|