|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
20. apríl 2003
|
Americký atlas: Misia v Tumacácori
|
Martin Votruba
|
Hoc Veľká noc je až tento víkend, historická katolícka misia v Tumacácori má svoju každoročnú najokázalejšiu omšu už za sebou. Misia je v južnej Arizone, ledva 30 km od mexickej hranice. Tak Washington, ako aj Arizona ju pokladali za takú dôležitú, že okolo nej vytvorili hneď dva ochranné parky — jeden federálny a jeden pod štátnou správou.
Španielski misionári tu začali so stavbou misie pred 200 rokmi, no bola taká rozsiahla a stavba napredovala tak pomaly, že bola hotová až o 20 rokov. No práve vtedy Mexiko, pod ktorého správou toto územie vtedy bolo, prestalo na misionárov prispievať a vypovedalo ich do krajiny, odkiaľ prišli. Misia však žila naďalej v správe miestnych indiánskych kmeňov, až dokým ich iné indiánske kmeňe — v tomto prípade Apači — odtiaľto nevyhnali. Postupne sa rozpadávajúce budovy stali základom národného parku približne pred 100 rokmi.
Misia v Tumacácori nie je častý cieľ turistov zo vzdialenejších oblastí Spojených štátov, no tým väčšmi sa usiluje organizovať programy, ktoré by opakovane prilákali ľudí z okolia. Výročná omša je akýmsi záverom tunajšej hlavnej turistickej sezóny. Tohto roku bola posledný marcový piatok. Najvhodnejší čas pre návštevníkov tu je totiž v zime. Teploty sa už v teraz apríli blížia 30 C a neskôr nebývajú ďaleko od púštnych 40 C.
O omši dávno dopredu informujú široké okolie. Návštevníkom ponúkajú jej slávnostnú okázalosť a zároveň od nich žiadajú dve veci. Aby sa vopred ohlásili. A aby prišli v oblečení charakteristickom pre dávnych obyvateľov. Organizátori si dali záležať, aby to nikoho v tunajšej pomerne chudobnej oblasti neodradilo. Ako takpovediac základný mužský “kroj” stačilo, aby mali jednoduché čierne, alebo veľmi tmavé nohavice, bielu košeľu a sandále. Ženy prišli v dlhých sukniach, blúzkach a s veľkými šatkami cez plecia alebo hlavu. No omša bola v skutočnosti oveľa farbistejšia, keďže množstvo ľudí prišlo vo vyzdobenom španielsko-mexickom oblečení a v rozmanitých krojoch indiánskych kmeňov. Účasť na omši mala ešte jednu nepísanú podmienku: prítomní museli mať určitú minimálnu kondíciu, aby vydržali stáť. Tak ako za dávnych čias misie v Tumacácori sa tu totiž marcová veľkolepá výročná omša konala v kostole bez lavíc.
Za starostlivosť o oblečenie účastníkom tohto roku pripravili tradičnú katolícku latinskú omšu, čo v amerických kostoloch už dávno prestalo byť bežné, a oblečenie prítomných našlo odraz v speve. Chór pozvaný z asi 70 km vzdialeného mesta Tucson vystúpil s gregoriánskymi spevmi s textami v latinčine, španielčine, v troch starých amerických domorodých jazykoch, vrátane historickej aztéčtiny.
Martin Votruba s Americkým atlasom Slobodnej Európy
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|