Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       20. apríl 2003 Diskusie o pamätníku obetiam holocaustu v Nemecku Anna Rausová Približne 60 rokov po skončení druhej svetovej vojny sa začínajú v Nemecku práce na pomníku, venovanom pamiatke 6 miliónov európskych Židov, zavraždených nacistami. Miesto, na ktorom má pamätník stáť, je takpovediac „v zemi nikoho“, v blízkosti povestného Berlínskeho múru. Podľa plánu by mal pamätník privítať prvých návštevníkov v máji 2005, pri príležitosti 60. výročia konca vojny. Ako by mal vyzerať pamätník obetiam holocaustu sa dozviete od Anny Rausovej. Prácam na pamätníku v Berlíne predchádzala jedna z najvášnivejších diskusií v Nemecku od skončenia vojny. Niektorí kritici myšlienky majú už dosť toho, aby sa Nemci donekonečna kajali za „hriechy“ z čias druhej svetovej vojny. Pamätník predstavuje v ich mysliach ducha minulosti, čo je neprimerané v krajine, ktorá sa dávno zmenila na demokraciu. Medzi desiatkami spisovateľov, umelcov, historikov a osobností verejného života aj laureát Nobelovej ceny za literatúru Guenther Grass v diskusiách argumentoval, že pamätníkmi holocaustu sú už existujúce fotografie a koncentračné tábory, premenené na múzeá, ako napríklad Dachau, Buchenwald a ďalšie. „Jedna návšteva v Dachau stačí na to, aby si každý uvedomil nacistické zverstvá, nie je na to potrebné stavať pamätníky z betónu“, povedal jeden z kritikov. Nesúhlas odôvodňujú tiež niektorí tým, že celonárodný pamätník by mohol byť pre Nemcov dôvodom myslieť si, že minulosť nemá žiadnu súvislosť so súčasnosťou. Medzi vehementnými odporcami projektu je aj bývalý starosta Berlína Eberhard Diepgen. Návrh považuje za celkom neosobný a príliš modernistický. Prvýkrát sa začalo o pamätníku hovoriť v roku 1988. Prvý konkurz vyhral návrh dosky obrovských rozmerov v tvare náhrobku, na ktorej by boli mená miliónov obetí holocaustu. Projekt však zavrhol vtedajší kancelár Helmut Kohl ako prehnane gigantický. Súčasný dizajn schválil Bundestag v roku 1999. Ako bude teda pamätník vyzerať? Autorom návrhu je newyorský architekt Peter Eisenman. Takmer 2700 betónových dosiek, aranžovaných v tvare mriežky má umelecky vyjadrovať húževnatosť, s akou sa nacisti rozhodli vyhubiť Židov. Dosky, široké takmer dva a pol metra, majú rôznu výšku. V pamätníku by malo byť aj dokumentačné centrum. Presadil ho parlament, podľa ktorého betónové dosky neboli dostatočným svedectvom pre ďalšie generácie o historickom pozadí pamätníka. Finančné náklady sa odhadujú na 28 miliónov eúr, len betónové dosky by mali stáť 10 miliónov. Pamätník bude stáť na pozemku s rozlohou dvoch hektárov v blízkosti Brandenburskej brány a Reichstagu – ktorý je v súčasnosti domovom dolnej komory parlamentu. Neďaleko sú ruiny niektorých symbolov tretej ríše, vrátane bunkra, v ktorom spáchal nacistický vodca Adolf Hitler samovraždu. Jednou zo stúpenkýň projektu je Ruth Elsterová . Účelom pamätníka nie je pripomínať Nemcom donekonečna ich vinu, ale má za cieľ varovať pred zlom, akého je schopné celé ľudstvo: AUDIO: „Máme záväzok zachovať v pamäti, akých zločinov je ľudstvo schopné – nie šíriť komplex viny, ale podporovať zodpovednosť“. Ako dodáva, v Nemecku stále chýba celonárodný pamätník, pripomínajúci holocaust: AUDIO: „V Nemecku je veľa pamätníkov, svedčiacich o tom, čo sa stalo počas holocaustu. Nemecko však potrebuje jeden centrálny pamätník pre celý národ – a ten bude v Berlíne.“ V Nemecku sa už dlhšie ozývajú hlasy, že po takmer 60-ich rokoch je krajina demokratická a stigmu viny už súčasná generácia nenesie. Pamätník by mohol byť možno práve pre túto časť spoločnosti akousi bodkou – a zároveň varovaním pre ďalšie generácie, čo sa môže stať, ak sa prestane brániť demokracia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...