Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       27. apríl 2003 Sinajský polostrov rajom izraelských turistov Nataša Dudinská, Jeruzalem Sinajský polostrov leží na rozhraní Afriky a Ázie a dnes je súčasťou Egypta. Podľa biblických príbehov Židia putovali 40 rokov sinajskou púšťou pri úteku z egyptského otroctva. Dnes, o vyše tritisíc rokov neskôr, je Sinaj pre Izraelčanov najobľúbenejším dovolenkovým miestom, kam sa utiekajú pred civilizačnými stresmi a životom v tieni násilného konfliktu. Pre Izraelčanov je uvoľnená atmosféra a božie ticho vládnuce na Sinaji obdobou pozemského raja. Nádherné piesčité pláže na brehu Červeného mora sú posiate beduínskymi turistickými osadami. Každá z nich sa skladá z niekoľkých bambusových chatrčí priamo na brehu mora, takže vás uspáva i budí hukot vĺn. Uprostred osady stojí spoločný otvorený šiator, vystlaný pestrofarebnými kobercami a vankúšmi, kde sa posedáva, popíja čaj, je - a hlavne slastne odpočíva. Neruší vás žiadna televízia či správy z rádia, a tak jediné čo vám ostáva, je dívať sa na nekonečné more alebo si stavať hrady z piesku. Turisti, ktorí predsa len túžia po činnosti, sa môžu potápať a objavovať pestrofarebný podmorský svet a koralové útesy, ktoré patria k najkrajším na svete. Alebo sa môžu vydať na výlet do púšte - či už pešo alebo na ťave. Avšak prevažná väčšina návštevníkov túži práve po blahodarnej nečinnosti. A Beduíni, so svojím pohodovým prístupom k životu a plynutiu - či presnejšie neplynutiu času, sú v tomto ohľade najlepším zdrojom inšpirácie. Sladkú nečinnosť vám niekoľkokrát za deň spestrujú Beduínky so svojim neodolateľným tovarom. Zahalené od hlavy po púty v čiernych hávoch, ktoré odhaľujú iba oči, putujú od osady k osade a predávajú šperky z pestrofarebných korálok ako aj oblečenie z ľahkej bielej bavlny. A o chvíľu už všetci turisti vyzerajú tak trochu ako Beduíni a trochu ako zabudnutí hippies. Na rozdiel od beduínskych mužov, ktorí sú omnoho viac vystavení kontaktu s vonkajším svetom ako aj vplyvom modernizácie, beduínske ženy sú ešte stále spútané tradíciami a prísnymi zákonmi, ktoré vytvorili práve ich muži a dodnes ich žiarlivo strážia. Takže niet divu, že Beduínky pôsobia na prvý pohľad veľmi neprístupne. So zvedavými ženskými turistkami, obzvlášť tými, ktoré nedokážu odolať lákavým šperkom, sa však veľmi radi podelia o nejedno tajomstvo zo svojho uzavretého sveta. Beduíni, obzvlášť ti starší ovládajú hebrejčinu a nostalgicky spomínajú na niekdajšiu izraelskú okupáciu, ktorá im vraj zďaleka nestrpčovala život tak, ako egyptská vláda. To je zrejme i jedným z vysvetlení záhadného symbiotického vzťahu medzi sinajskými Beduínmi a izraelskými turistami. Tato idylka bola však pred dva a pol rokmi prerušená vypuknutím násilného izraelsko-palestínskeho konfliktu, pretože Izraelčania sa začali báť cestovať do arabských krajín. Vďaka tomu stratili Beduíni zdroj obživy a Izraelčania prišli o jediné miesto v inak nepriateľskom arabskom svete, kde boli naozaj vítaní. Zdá sa však, že koniec vojny v Iraku ako i vyčerpanosť zo života poznačeného každodenným násilím, nakoniec primali Izraelčanov k tomu, aby sa na Sinaj vrátili. A to húfne. Pred pár dňami, na sviatok Pesach, ktorý je paradoxne pripomienkou biblického exodu Židov z Egypta, vycestovalo na Sinaji takmer 20 tisíc izraelských turistov. Beduíni ich nadšene vítali a stratený raj znovu ožil. Kiežby len pretrval a zostal tou vzácnou oázou ticha uprostred búrlivého regiónu. Turisti z bývalého Československa sú tiež vrelo vítaní, pretože Egypťania si dodnes pamätajú, ako im československé zbrane pomohli v Suezskej vojne v 1956 roku. A nadšene vám tiež porozprávajú, že ten americký vrtuľník, ktorý sa Iračanom podarilo zostreliť, bol zasiahnutý práve starožitnou československou puškou. Ale inak sa na Sinaji o vojnách radšej nehovorí.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...