Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       27. apríl 2003 Petrohrad zachvátili hazardné hry Anna Rausová Bývalú cársku metropolu zachvátila horúčka hazardných hier. Rozkladá nielen rodiny, ale prispieva aj k nárastu zločinnosti, hovoria sociológovia v Rusku. Na elegantných bulvároch a peších zónach Petrohradu prekvitajú stovky hracích automatov a kasín, hrajú mladí i starší. V druhom najväčšom meste Ruskej federácie to však nie je žiadna novinka. Pred vyše storočím musel dať slávny ruský spisovateľ Fjodor Michajlovič Dostojevskij do zástavy manželskú obrúčku svojej manželky, aby zaplatil dlhy zo svojich hazardných hier. V súčasnosti však počet osôb s týmto druhom závislosti rýchlo pribúda, prekvapujúco z radov spoločenskej vrstvy, ktorá sa na západe označuje termínom – biely golier – teda z úradníckych profesií. Viktor Zajcev z Bechterevovho inštitútu, ktorý sa snaží pomáhať iným dostať sa z tohto typu závislosti hovorí, že hazardné hry dokážu dohnať človeka až ku kriminálnemu činu. Mnohí začínajú tým, že ukradnú príbuzným peniaze alebo cennosti, za ktoré získajú hotovosť na hazard. Zajcev odhaduje, že asi 5 percent ruskej populácie je závislých na hazardných hrách, čo je asi sedem miliónov ľudí. To v praxi znamená, že len v samotnom Petrohrade je ich vyše 200 000. Závislosť na hazardných hrách v Rusku sa podľa sociológov však predsa len líši od „hrania s kockou“ z čias Dostojevského či sovietskeho úniku od reality vo forme nadmerného požívania tradičného celonárodného nápoja na zahnanie pocitu zimy – vodky. Hazard bol za socializmu obmedzený na lotérie so skromnými výhrami. Dnes nabádajú obrovské, chytľavé reklamy v mestskej hromadnej doprave každého, aby „skúsil šťastie“. Hracie automatiy, na ktoré stačí predsa iba niekoľko rubľov, sú umiestnené aj v staniciach metra. Profil dnešného hráča hazardných hier je tiež špecifický pre súčasnú, postsovietsku, pseudokapitalistickú éru. Typický predstaviteľ takejto závislosti je inteligentný, profesionálne úspešný, veľmi aktívny človek s nedostatkom času na relaxáciu od každodenného stresu. Priemerný mesačný zárobok ľudí v tejto spoločenskej skupine sa pohybuje od 1 000 do 4 000 dolárov. Málo z nich však hľadá profesionálnu pomoc, aby sa dostali zo závislosti. Do Bechterevovho inštitútu prišlo za týmto účelom podľa Zajceva iba 200 ľudí od roku 1995 a iba 95 klientov, ktorú podstúpili psychiatrickú liečbu, sa zo závislosti dostalo. Ostatní sa vrátili k hracím automatom. Jedna žena sa obrátila na inštitút s prosbou o pomoc potom, ako prehrala takmer 200 000 dolárov za dva a pol mesiaca. Prišla dvakrát na sedenie s psychológom ale zakrátko to vzdala so slovami, že je vlastne dostatočne bohatá, aby sa mohla oddávať svojej záľube... Mnohí ľudia používajú pri hazardných hrách firemné peniaze. Jeden Zajcevov krátkodobý pacient zarábal 5 000 dolárov mesačne, najprv vsadil svoje peniaze, potom firemné, až nakoniec skončil na dlažbe. Začal sa živiť ako taxikár na aute, ktoré sa mu podarilo zachrániť pred hracími automatmi a kasínom. Prečo sú hazardné hry v Rusku také populárne? Odborníci uvádzajú medzi dôvodmi nízku životnú úroveň a ruský temperament: „Rusi majú osudový postoj k životu: ak majú prehrať, tak nech prehrajú všetko.“ Spôsob života a hlavne politické pomery v Rusku prešli od čias Dostojevského prevratnými zmenami. Profil dnešného hráča sa však zrejme len veľmi málo líši od známeho Dostojevského „Hráča“, ktorého opísal pred 150-imi rokmi. Vášeň, vzrušenie, očakávanie výhry a sklamanie z prehry či dokonca hlboká priepasť zúfalstva – široká paleta ľudských pocitov sa zrejme nezmenila, iné sú asi iba finančné čiastky, s ktorými ľudia v dnešnom Rusku pokúšajú šťastie, alebo skôr osud.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...