|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
27. apríl 2003
|
Americký atlas: Múzeum prisťahovalectva na newyorskom Ellisovom ostrove
|
Martin Votruba
|
Keď sa píše o časoch obrovskej prisťahovaleckej vlny okolo prelomu 19. a 20. storočia, ku ktorej patrilo množstvo Slovákov, najčastejšie sa spomína socha Slobody, ktorá symbolicky sľubovala prichádzajúcim život bez útlaku. No v pamätiach vtedajších prisťahovalcov sa spomína v prvom rade Ellis Island, teda “Ellisov ostrov.” Na ňom vznikol roku 1890 prisťahovalecký úrad, ktorým prešli milióny ľudí, vrátane podstatnej časti prisťahovalcov zo slovenských žúp vtedajšieho Uhorska. Sloboda a lepšie zárobky mali šancu prísť, až keď prichádzajúcim dovolili nastúpiť na člny z Ellisovho ostrova na americkú pevninu.
Na Ellisovom ostrove pri newyorskom prístave je už vyše desaťročia múzeum prisťahovalectva. Za ten pomerne krátky čas cezeň prešlo viac turistov ako všetkých prisťahovalcov za vyše 60 rokov, kým tu prisťahovalecký úrad pôsobil. Zatvorili ho v 50. rokoch minulého storočia, keď lodná osobná doprava a New York ako vstupná brána strácali čoraz väčšmi význam.
Do múzea prisťahovalectva si milióny Američanov prichádzajú obzrieť priestory, ktorými ich predkovia pred 2-4 generáciami prechádzali. Sú tu napríklad archívy so spomienkami vyše 1000 ľudí, ktorí to osobne zažili; pod označením “Poklady z domova” tu je vystavená zbierka šiat a predmetov, s akými prisťahovalci typicky prichádzali; a možno si tu napríklad pozrieť pre mnohých dojemný polhodinový film nazvaný “Ostrov nádeje, ostrov sĺz” — teda sĺz tých, ktorých odtiaľto poslali na najbližšiu loď vracajúcu sa do Európy.
Imigračný úrad na Ellisovom ostrove v newyorskom prístave zriadili až roku 1890, pretože až odvtedy začali platiť obsiahlejšie federálne nariadenia o prisťahovaní. Do Spojených štátov však naďalej mohol prísť ktokoľvek bez akýchkoľvek predbežných víz, pokým nebol vážne chorý, prisťahovaleckým úradníkom nepovedal, že sa chystá násilne zvrhnúť americkú vládu, a pokým splnil niekoľko ďalších podobných podmienok. Prísnejšie úpravy Washington začal zavádzať až počas 1. svetovej vojny a po nej.
Pravda, aj keď cez Ellisov ostrov voľakedy prechádzala významná časť Slovákov a iných prisťahovalcov z Európy, Spojené štáty boli a do veľkej miery zostávajú otvorené zo všetkých strán. V poslednom desaťročí sa sem každý rok legálne prisťahúva o štvrtinu až tretinu viac ľudí, ako počet tých, ktorí ročne prechádzali Ellisovým ostrovom v čase veľkej prisťahovaleckej vlny pred 100 rokmi.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|