Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       4. máj 2003 Americký atlas Martin Votruba So začiatkom mája sa pri národnom historickom pamätníku zvanom “Zlatý klinec” začínajú konať rozličné organizované akcie. Hlavné oslavy bývajú až v lete, keď sem prichádza viac turistov, no výročie, keď sa tu, v štáte Utah, pred vyše 140 rokmi spojili železničné trate od Atlantického a Tichého oceána pripadá práve na tieto dni. Ale prečo tu nie je žiadna železnica? A prečo na fotografiách z momentu historického spojenia vidno hneď vedľa rovnobežnú železničnú trať, ktorá vyzerá spojená už predtým? Keď sa federálna vláda rozhodla finančne podporiť spojenie oboch amerických pobreží železnicou, bola medzi najbližšími bodmi oddelených železničných sietí medzera vyše 2700 km. Ich preklenutie trvalo len 10 rokov. Od západu na východ, z kalifornského Sacramenta, trať stavalo vyše 10 tisíc najmä čínskych robotníkov spoločnosti Union Pacific, a od východu, z Omahy v štáte Nebraska, o niečo menší počet prisťahovalcov najmä z Írska, Nemecka a Talianska. K tempu výstavby prispievalo, že bod stretnutia nebol vopred naplánovaný. Obe spoločnosti sa teda usilovali napredovať čo najrýchlejšie, aby využili čo najviac federálnych fondov. Čo sa stalo, keď sa obe trate už mohli stretnúť, je dobrý príklad zlého zákonodarstva. Keď Kongres financovanie transkontinentálnej železnice schválil, poslanci zákon nedomysleli a neuzákonili, že sa obe trate majú spojiť. Spamätali sa, až keď obe železničné spoločnosti po priblížení svojich tratí pokračovali za federálne peniaze v ich rovnobežnej výstavbe, len niekoľko desiatok metrov vedľa seba, jedna firma smerom na západ, druhá na východ. Kongres potom rýchlo určil, kde sa trate musia spojiť, generálni riaditelia oboch spoločností zatĺkli do vylešteného pražca 2 zlaté a 2 strieborné klince a novinári prehnane písali o najvýznamnejšej udalosti od vyhlásenia americkej nezávislosti. No železničná sieť sa pravdaže rozrastala, medzi oboma pobrežiami pribúdali nové, výhodnejšie prepojenia, a tak sa napokon tá najpôvodnejšia trať prestala používať. Osud všetkých štyroch zlatých a strieborných klincov nie je dostatočne jasný, ale osud koľajníc áno. 200 km už nepoužívanej trate rozobrali cez 2. svetovú vojnu a využili ju na výrobu pre armádu. Aj keď dnes miestom prvého železničného spojenia západného a východného pobrežia nijaká transkontinentálna trať nevedie a dostať sa sem možno iba autom, koľajnice tu predsa len sú. Na jednom kuse trate postavili modely lokomotív, ktoré sa tu pred vyše 140 rokmi prvý raz stretli, a iný kratučký úsek koľajníc, ktorý odnikiaľ nikam nevedie, tu postavili pre účastníkov súťaží o najrýchlejšie zatĺkanie železničných klincov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...