[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 8. január 2009


[poslat]    [tlac]   



4. máj 2003

Najlepší jogurt je z Bulharska!

Anna Šišková

Ak niekde existuje tradícia jedenia jogurtu, tak potom je to jednoznačne Bulharsko. Vedci na začiatku minulého storočia potvrdili, že práve jogurtu vďačia Bulhari dlhovekosti. Dnes ich už síce toľko storočných v Bulharsku nežije, ale neje sa ani toľko jogurtu. V téme na základe správ svetových agentúr pokračuje Anna Šišková.

Spojenie „Lactobacillus bulgaricus“ znie ako nejaká zákerná choroba. O nič zákerného však v skutočnosti nejde, práve naopak. Ide o jogurtovú baktériu, ktorá mnohým Bulharom dala do vienka dlhovekosť. Táto balkánska krajina sa pýši tým, že práve jej obyvatelia vynašli spôsob výroby jogurtu a dali tak svetu recept na dlhý vek. Hoci dnes možno tento výrobok nájsť v ktoromkoľvek obchode, kedysi to tak nebolo. Ruský vedec, nositeľ Nobelovej ceny, Iľja Mechnikov začiatkom minulého storočia potvrdil, že medzi častou konzumáciou jogurtu a dlhovekosťou je priama spojitosť. Po porovnávaní štatistík z 36-tich krajín zistil, že v Bulharsku žije oveľa viac storočných ľudí, ako inde. Tento fakt pripísal tradičnému bulharskému pokrmu – jogurtu. Oveľa neskoršie americkí, japonskí, či európski vedci potvrdili, že baktéria, ktorú tento pokrm obsahuje, pomáha chrániť ľudské telo pred toxínmi, infekciami, alergiami a pred istými druhmi rakoviny. Možno nie je náhodou, že odvtedy, čo konzumácia jogurtu v Bulharsku klesla, nežije v ňom ani toľko storočných obyvateľov. Zatiaľ čo pred sto rokmi sa sto rokov dožívali štyria z tisíc obyvateľov, pred dvoma rokmi to bol už menej ako jeden človek na tisíc obyvateľov.
Historici sú presvedčení, že spôsob výroby jogurtu vynašli Tráci, pôvodní obyvatelia dnešného Bulharska. Po trácky znamenalo slovo „jog“ hustý a slovo „gurt“ mlieko. Do západnej Európy sa údajne dostal v 16-tom storočí, kedy turecký lekár vyliečil žalúdočné problémy francúzskeho kráľa Františka I. bulharským jogurtom. Aspoň tak to píše vo svojej knihe „Bulharský jogurt – zdravie a dlhovekosť“ Christo Čomakov.
Bulharský jogurt je skutočne jedinečný, pretože krajina má unikátnu mikroklímu. Má špecifickú chuť a vlastnosti. Napokon – tí z vás – ktorí si dali pravý bulharský „Tarator“, polievku zo zriedeného jogurtu, uhoriek a cesnaku určite potvrdia, že chutí inak, ako „Tarator“ urobený na Slovensku.
Zvláštnosť spôsobuje už v úvode spomínaná baktéria, ktorá kdekoľvek inde začne mutovať.
Bulharsko je na svoj vynález hrdé. Plánuje požiadať Svetovú obchodnú organizáciu, aby ostatným krajinám zakázala používať označenie „bulharský jogurt.“


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print