|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 8. január 2009 |

|
|

|
4. máj 2003
|
Iracký futbal
|
Daniel Raus
|
Pokusy amerických vojakov poraziť Iračanov vo futbale sa končia debaklom. Konečné skóre zápasu siedmej roty námornej pechoty a mužstva v Nadžafe bolo napríklad 0:7. Všetkým sa ale tieto podujatia páčia a Američania poznamenávajú, že vďaka katastrofálnym výsledkom si získali dokonca sympatie zopár divákov. Inou otázkou je budúcnosť irackého národného tímu. A práve tej sa venuje v nasledujúcom príspevku Daniel Raus.
Bývalý spolupracovník východonemeckej Stasi dúfa, že čoskoro začne trénovať iracké národné futbalové mužstvo. Jeho meno je Bernd Stange, v 80.rokoch trénoval východoberlínsky tím Hertha Berlin, bol pomerne úspešný, ale jeho hviezda začala prudko padať s berlínskym múrom. Objavil sa totiž na zverejnených zoznamoch komunistickej tajnej služby.
Stangeho problematická kariéra sa potom uberala orientálnym smerom, nejaký čas pracoval v Ománe, ale ani tam neuspel. Ako nezamestnaného ho potom angažoval iracký diktátor Saddám Husajn, presnejšie povedané, jeho syn Udaj. Bolo to minulý rok a v čase, keď sa nemecký kouč uchádzal o problematický, ale nepochybne lukratívny kontrakt, vyvolalo na Západe, hlavne v Nemecku, obrovský škandál to, že sa nechal vyfotografovať v Bagdade, rovno pred obrovským plagátom diktátora.
Plagát v Bagdade už nie je a zostáva otázka, či tam ešte niekedy bude Stange. On sám vyhlasuje, že potrebuje čo najskôr začať so svojimi zverencami trénovať, Američania ale jeho entuziazmus akosi nezdieľajú. Stange dúfa, že je to iba ich slabým vzťahom k futbalu a dodáva, že Briti ho lepšie pochopia. Problémom budú ale skôr problematické kontrakty bývalého spolupracovníka Stasi.
Futbal bol totiž obľúbenou hrou diktátorského syna Udaja, playboya s mafiánskymi sklonmi. Udaj predsedal Irackej futbalovej asociácii a mal všetko takpovediac pod palcom. Z Iraku vtedy prichádzali znepokojujúce informácie o jeho pozoruhodných metódach: keď niektorý hráč nepodal dostatočný výkon, Udaj ho vraj dal mučiť a občas ho poslal dokonca do väzenia.
Stange vyhlasuje, že nie je politik, bol síce proti vojne (rovnako ako nemecká vláda), ale s inak politikou nechce mať nič spoločné. Jeho zmluva je podpísaná na 4 roky a meno Husajn na nej síce vystupuje, ale patrí Muhamadovi Husajnovi, viceprezidentovi futbalovej asociácie. Čo sa týka správ o mučení hráčov, Stange iba sucho konštatuje, že žiadny z jeho zverencov s ním o čomsi takom nikdy nehovoril. Ironicky možno dodať, že s ohľadom na Stangeho záznamy, by sa to asi ani príliš neodporúčalo.
Dodajme, že futbal je v Iraku mimoriadne populárny. V národnom tíme sú Kurdi, šiíti, suniti aj kresťania, a je to možno jediné miesto, kde sa všetci dohodnú. Potrebujú totiž vyhrať kvalifikačný zápas proti Vietnamu, aby mohli pomýšľať na účasť na majstrovstvách sveta v roku 2006. Tento zápas bol plánovaný na apríl, ale kvôli vojne bol odložený na neurčito.
Či zostane Stange trénerom irackého mužstva, to je otázka. A keby nezostal, možno sa trocha jedovato pýtať, kde bude hľadať nové možnosti: azda na Kube alebo v Severnej Kórei. Ale, povedzme si otvorene, ani tam to už nemusia byť dlhodobé kontrakty.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|