Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       11. máj 2003 "Smerovky do Európy" stále v azbuke Peter Gabaľ V druhej polovici tohto mesiaca by mali – dokonca za účasti štátnikov zo 40ich krajín – vyvrcholiť oslavy 300ho výročia založenia Petrohradu. Úpravy a prípravy prebiehajú na prvý pohľad zúrivým tempom. Pri druhom pohľade sa však veci javia o čosi zložitejšie, ako to už napokon na svet chodí, a v Rusku obzvlášť. Ďalšie podrobnosti pre vás v tlačových agentúrach a na internete vyhľadal Peter Gabaľ. V Ruskom Petrohrade bola v pondelok odhalená socha Andreja Sacharova - i napriek odporu vdovy po ňom Jeleny Bonnerovej. Otec sovietskej vodíkovej bomby, ktorý v roku 1968 protestoval proti invázii do Československa, sa kvôli svojim názorom dostal do nemilosti úradov, prišiel o miesto v oficiálnej sovietskej vede a výskume, sedem rokov strávil vo vyhnanstve, no zároveň sa stal symbolom hlasu slobody vo vtedajšom komunistickom impériu a ocitol sa na listine nositeľov Nobelovej ceny mieru. No prečo Bonnerová vzdoruje zvýznamneniu pamiatky jej nebohého manžela, ktorému sa proti jej vôli pred pár dňami rozhodli postaviť pamätník i v Moskve? Podľa nej súčasné Rusko nie je hodné pamiatky Andreja Sacharova. Počnúc faktom, že ruský prezident Vladimír Putin bol za oných čias dôstojníkom KGB, ktorá terorizovala a mučila Bonnerovú i jej nebohého manžela. Podľa bývalej lekárky s pohnutým životom však nejde len o minulosť: ak v Rusku niet peňazí na vydanie Sacharovových diel, aby si ich mohli ľudia prečítať, tak načo sochy a pamätníky? A tak je to v Rusku so všeličím, v Petrohrade teraz hádam najviac. V roku 1703 ho pri Fínskom zálive založil cár Peter Veľký, aby potvrdil svoje vojenské víťazstvá nad Švédmi, ale i svoju vlastnú slávu, a nadto všetko utvoril to, čomu už on sám hovoril "okno do Európy". Zakrátko urobil z Petrohradu hlavné mesto Ruska, ktorým bol celých 205 rokov, do víťazstva boľševickej revolúcie. Tristo rokov od založenia Petrohradu by mali pripomenúť rozsiahle oslavy, ktoré sa naplno začnú už o pár dní a vyvrcholiť by mali v posledných siedmich májových dňoch veľkolepým týždňom za účasti štátnikov štyroch desiatok krajín, vrátane viacerých hláv štátov. Pre Vladimíra Putina, ktorý z Petrohradu sám pochádza, je to vítaná príležitosť zviditeľniť svoje rodisko, a pokračovať v politike, ktorá ho s Petrom Veľkým skutočne spája: v posilňovaní väzieb so Západom. Predstava Petrohradu ako okna do Európy Putinovi rozhodne nie je cudzia a nie je to ani momentálny nápad: tieto Benátky Severu, ako sa mestu na Neve hovorí, už z Putinovej iniciatívy hostili viacero konferencií, summitov, kongresov a oficiálnych návštev. Dôvody sú vcelku pochopiteľné: architektúrou a štruktúrou si Petrohrad vyslúžil povesť najeurópskejšieho ruského mesta a jeho centru trónia veľkolepé imperiálne stavby z dôb Petra I. či Kataríny II., kým všade inde z historických častí čnejú železobetónové monštrá sovietskej architektúry. Okrem historického pojmu "okno do Európy" však ruské dejiny poznajú ešte jedno špecifické slovné spojenie z cárskych čias: totiž Potemkinova dedina. A aj o nej sa v súvislosti s dnešným Petrohradom často hovorí. Ruský štát je štedrý a Moskva z federálneho rozpočtu prispela na opravy obrovskou sumou, presahujúcou miliardu dolárov. So spôsobom využitia peňazí a postupom prác však nie je spokojný ani prezident Putin, ktorý opakovane verejne kritizoval vedenie mesta i tunajšieho gubernátora Vladimíra Jakovleva. Ešte väčšie pochybnosti o kvalite a trvalosti opráv však podľa rôznych agentúrnych správ majú samotní občania, ktorí budú v Petrohrade žiť, aj keď zahraniční hostia odídu. O to viac, že každodenný život sa neodohráva v Petropavlovskej pevnosti ani v Zimnom paláci, ale v stále chátrajúcich obytných domoch. K úplnosti obrázku chýba ešte správa o tom, že petrohradskí policajti vyfasovali príručky, z ktorých sa majú v angličtine, nemčine a francúzštine naučiť potrebné frázy pre komunikáciu s očakávanými davmi zahraničných turistov. Napríklad: "Dámy a páni, ďakujem. Nemôžem však prijať tento darček." Podstatná časť policajných konverzačných príručiek pochádza zo zásob pripravených pri príležitosti olympiády v roku 1980 a obsahuje upokojujúce výzvy súdruhom, rušiacim verejný poriadok. Zahraniční turisti pritom budú jazykovo zdatných policajtov potrebovať. Drvivá väčšina nápisov, orientačných tabulí a smeroviek je totiž samozrejme výlučne v azbuke.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...