Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       11. máj 2003 Deň matiek - kde sa im žije najlepšie a kde najhoršie Anna Rausová Podľa niektorých historikov bol predchodyňou Dňa matiek staroveký jarný festival. Na začiatku 17. storočia sa mladí muží a ženy – učni či slúžky – vracali v Anglicku každú druhú májovú nedeľu na návštevu domov k matke s malými darčekmi. V Spojených štátoch na návrh prezidenta Wilsona schválil kongres v roku 1914 tento deň ako Sviatok matiek. Práve v týchto dňoch zverejnila humanitárná organizácia Save the Children správu o tom, ako sa žije matkám a ich deťom v 117-ich krajinách sveta. Najlepšie je byť matkou vraj vo Švédsku, Dánsku a Nórsku. Oproti tomu je situácia pre deti a ich matky najťažšia v najchudobnejších krajinách čierneho kontinentu – ako je Niger, Burkina, Etiópia, Angola, Sierra Leone, či Guinea. Vyplýva to z najnovšieho dokumentu charitatívnej organizácie „Save the Children“ – „Zachráňte deti“, ktorá pôsobí probližne v 70-ich krajinách sveta. Zameriava sa na pomoc deťom, či už zdravotnícku, vzdelávaciu, alebo aj pri hľadaní rodičov, pokiaľ žijú v zónach konfliktov a vojen. Okrem iného vydáva táto užitočná inštitúcia každoročne tzv. „Index matiek“. Najnovší porovnáva životné podmienky matiek a ich detí v 117-ich krajinách sveta. Za už uvedenými troma severskými krajinami sa umiestnili Švajčiarsko, Fínsko, za nimi nasledujú Kanada, Holandsko, Austrália, Rakúsko, Veľká Británia – teda všetko hospodársky a sociálne najvyspelejšie krajiny sveta. Najhoršie sú na tom naopak matky a deti v Afrike. V niektorých oblastiach zomiera jedna zo siedmich matiek pri pôrode alebo už počas tehotenstva, zatiaľčo napríklad vo Švédsku je tento pomer jedna ku 6 000. Dokument mapuje situáciu detí v rámci svojej filozofie, že kvalita života dieťaťa odráža materiálne a psychické zabezpečenie matky a odráža tak skutočnú situáciu matky. Index porovnával tiež situáciu matiek v 19-ich hospodársky vyspelých štátoch a v 98-ich rozvojových krajinách na základe 10 kritérií v oblasti zdravia matky, detí, vzdelania, spoločenského postavenia. Výskum ukázal, že úroveň vzdelania matky a dostupnosť rodičovského plánovania priamo súvisia s úmrtnosťou detí či v lepšom prípade s ich životnými podmienkami. Tak napríklad vo Švédsku je medzi ženami 99-percentná gramotnosť, zatiaľ čo v africkom štáte Niger vie čítať a písať iba 8 percent žien. Vo Veľkej Británii, kde má asi 82 percent žien prístup k informáciám a prostriedkom plánovaného rodičovstva, zomiera pri pôrode jedna z 5 100 žien a iba 6 z 1 000 novonarodených detí sa nedožije prvého roka. Oproti tomu v Guinei, kde 4 percentá žien používajú metódy moderného plánovania rodičovstva, zomiera jedna zo siedmich matiek pri pôrode a viac ako jedno z desiatich detí sa nedožije ani roka. Čo sa týka životných podmienok dieťaťa, najhoršie zo všetkých skúmaných krajín je na tom podľa dokumentu Afganistan. Okrem veľmi vysokej úmrtnosti novonarodencov sú alarmujúce aj iné fakty: 71 percent detí nechodí vôbec do školy a 87 percent populácie je bez zdravotne nezávadnej vody. Osobitne ťažké postavenie majú matky a deti v oblastiach vojenských konfliktov. Organizácia Save the Children v tejto súvislosti upozorňuje svetovú verejnosť, že na ich ochranu pred zverstvami – akými rozhodne sú napríklad násilné verbovanie za vojakov či znásilňovanie - sa robí žalostne málo. Táto humanitárna inštitúcia navrhuje konkrétne opatrenia, ktoré by mali chrániť matky a deti počas vojny a zabezpečiť pomoc pre tých, ktorí majú z nej fyzické alebo psychické následky. Potravinové lístky by mali napríklad dostávať v utečeneckých táboroch ženy a nie iba muži, pretože mnohé ženy sú potom nútené získavať potraviny prostitúciou. Deň matiek je príjemným sviatkom, ktorý pripomína cenu zdravého vzťahu medzi matkou a deťmi. Organizácia Save the Children a podobné inštitúcie ľudí, žijúcich v našich zemepisných šírkach upozorňujú na to, že harmonické vzťahy medzi matkou a deťmi nie sú samozrejmosťou. Navyše, napriek mnohým spoločenským a najmä každodenným finančným zápasom na Slovensku index matiek ukazuje, že milióny matiek a detí napríklad v Afrike sú na tom podstatne horšie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...