|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
11. máj 2003
|
Americký atlas – Buffalo Bill
|
Martin Votruba
|
Na horskom svahu niekoľko sto metrov nad veľkomestom Denver je Múzeum Williama Codyho a pri ňom jeho hrob: tak, ako si to želal, so širokým výhľadom na časť náhorných planín, kde sa zrodila jeho sláva. Väčšina ľudí skôr spozná jeho chýrnejšiu prezývku Buffalo Bill, ktorá vyvoláva predstavy kovbojov, Indiánov, skrátka Divokého západu. No sú to naozaj len predstavy, ktoré bývalý plukovník Cody sám vytvoril a ktoré od neho neskôr prevzal a po svete rozniesol Hollywood.
William — teda Bill — Cody sa ako 22 až 26 ročný preslávil v armáde. Bol prieskumník a vojaci jeho pluku boli presvedčení, že za svoje úspechy vďačia jeho nazvyčajnej šikovnosti. Prezývku Buffalo Bill — čiže “Bizóní Bill” — si vyslúžil už dávnejšie, keď vo veku 14 rokov podnikavo zorganizoval dodávky bizónieho mäsa železničným robotníkom v Kansase. No nič z toho by mu nezaistilo doterajšiu povesť. Jeho múzeum nad Denverom ukazuje, ako si ju vybudoval sám.
Rodiacu sa povesť nepolapiteľného a takmer nezraniteľného vojenského pátrača pochytil jeden autor lacných románov, napísal o ňom hru a zrejme Billa nemusel veľmi presviedčať, aby v nej hral samého seba. Bill sa už do armády naplno nevrátil. Nasledovných 10 rokov sa dával najímať ako pátrač v lete a v zime hrával seba už s vlastnou divadelnou skupinou. A potom sa narodil Divoký západ. 36-ročný Bill tak nazval novú šou, v ktorej urobil z obyčajných kraviarov, teda “kovbojov”, obdivuhodných hrdinov, a z dovtedy len ako barbarských nepriateľov videných Indiánov vytvoril folkloristické postavy s čelenkami z peria.
Billovým ilúziám o “pravom Divokom západe” podľahla nielen Amerika, ale aj Európa, kde strávil približne tretinu z 30-ročného cestovania so svojím predstavením. Pri oslavch 50.-teho výročia vlády Kráľovnej Viktórie sa na jeho predstavenie hrnuli tak jej poddaní, ako aj britská šľachta.
Popri všetkom šoumanstve ukazuje Múzeum Buffala Billa jeho menej známe stránky. Hoc sa jeho sláva odvodzovala od služby v armáde pri bojoch s Indiánmi, ako ich zamestnávateľ vo svojej šou patril k tým, ktorí videli ich postavenie realisticky, a svoju slávu využíval na obhajovanie ich práv. V jednom zo svojich vyhlásení citovaných v múzeu napríklad povedal, že nezažil žiaden indiánsky útok, ktorý by nesúvisel s nejakým porušením prísľubov, ktoré im americké úrady dali. Alebo 25 rokov predtým, než ženy dostali volebné právo, hovoril nielen o tom, že sú rovnako schopné zasahovať do politiky ako muži, ale že majú mať za rovnakú prácu rovnaké platy, čo vraj v prípade svojich zamestnancov dodržiaval.
Martin Votruba s Americkým atlasom Slobodenj Európy
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|