|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 8. január 2009 |

|
|

|
25. máj 2003
|
Americký atlas: New Bedford – Múzeum veľrybárstva
|
Martin Votruba
|
Prístavné mestečko New Bedford začalo na pobreží Atlantického ocenána vznikať pred 350 rokmi, keď tu anglickí osadníci kúpili od miestnych indiánov pozemky. Tunajšie múzeum ukazuje, ako sa za 150 rokov stal z pôvodnej malej osady domov ľudí z celého sveta, kde mali dávno práva na juhu ešte zotročení černosi a že práve tu bolo jedno z ohnísk hnutí za ich oslobodenie. No prečo úvodný film pre návštevníkov tunajšej mestskej rezervácie nazýva prístavný New Bedford “Mestom, ktoré dávalo svetu svetlo”?
Hoc asi 8 poprekrižovaných ulíc New Bedfordu vyhlásili za národnú rezerváciu pred necelými 7 rokmi, už sa im podarilo pri múzeu otvoriť vraj najväčší výskumný ústav — prinajmenšom amerického — veľrybárstva. Zhromažďuje napríklad asi 25 tisíc kníh o love veľrýb, no aj o úsilí ich chrániť; prechováva množstvo iných dokumentov, vrátane napríklad záznamov a denníkov z veľrybárskych výprav. Lov veľrýb bol totiž pred 150-200 rokmi osou, okolo ktorej sa krútila významná časť tunajšieho života. A práve to je pôvod vyhlásenia, že pred príchodom plynu a elektriny dával svetu svetlo New Bedford. Veľrybí olej — aj keď určite nešiel do celého sveta — bol totiž vyhľadávaný do lampášov, lebo v porovnaní s inými zdrojmi svetla vraj horel takmer bez dymu.
Súčasťou múzea je zmenšený model jedného typu veľrybárskej lode a jej kapitánsky mostík v plnej veľkosti; iná, skutočná staršia veľrybárska loď je zakotvená ako múzeum v prístave; a obzerať je čo aj v niekoľkých iných budovách mestskej rezervácie v New Bedforde.
Podstatná časť výstav sa zameriava, ako to je v amerických múzeách bežné, nie na predmety, ale na ich miesto v ľudskom živote.
A tak teda návštevník vidí nielen olej, ale aj dobové kresby, ako sa ním svietilo, mapy miest, kde sa veľryby lovili a trás, po ktorých sa rozvážal.
Popri vystavených kostrách veľrýb sú krinolíny, ktoré sa tými kosťami vystužovali, čo vlastne viedlo k veľmi dlhému obdobiu jedného typu najprv šľachtickej a napokon aj mestskej ženskej módy.
Popri číslach o ulovených veľrybách múzeum približuje osudy desaťtisícov Američanov, ktorí odchádzali na často neveľmi bezpečných lodiach riskovať svoje životy do arktických morí, aby zaistili pomerne slušnú obživu svojim rodinám a mimoriadne bohatstvo New Bedfordu, ktorý bol v 19.-tom storočí jedným z najprosperujúcejších amerických miest.
A v neposlednom rade múzeum na atlantickom pobreží v New Bedforde popri údajoch o klesajúcich počtoch veľrýb ukazuje, ako zložito sa krížia záujmy ekológov, ktorí ich chcú chrániť, a tých, ktorých živobytie od lovu veľrýb tradične záviselo.
Martin Votruba s Americkým atlasom Slobodnej Európy
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|