Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       25. máj 2003 Bol Drakula skutočnou historickou postavou? Rausová Anna V nasledujúcich chvíľach sa prenesieme do Rumunska a do sveta stredovekých legiend o povestnom upírovi grófovi Drakulovi. Nedávno sa v transylvánskom meste Sighisoara konal tretí celosvetový kongres o Drakulovi. Na to, čo sa na ňom dialo a akú históriu má tento festival v Rumunsku za sebou, sa korešpondent Slobodnej Európy Eugen Tomiuc porozprával s niektorými organizátormi. Za týchto zvukov mohli vídavať pred časom obyvatelia mesta Sighisoara skupinu, nápadne pripomínajúcu zahraničných turistov. Účastníci 3. svetového kongresu o Drakulovi však neprišli do Transylvánskych Álp za prírodou či suvenírmi. Konferencia o upírovi – grófovi Drakulovi, sa obišla bez strašidelných rituálov, ktoré by zodpovedali povesti, rozvírenej hojným množstvom filmov o krvilačnom upírovi. I tak bola hlavná téma predsa len nezvyčajná, prezradil Slobodnej Európe Nicolae Paduraru, prezident Transylvánskej drakulovskej spoločnosti: „Témou kongresu je STRACH – z nadprirodzených vecí vo folkloristike, v náboženskom a spoločenskom zmysle, architektúra strachu u slávnych spisovateľov a režisérov, strach v dnešnom svete. Prišli hostia z Kanady, Spojených štátov, Európy, Japonska. Zaznejú analýzy o Drakulovi, ktoré ukážu, že Drakula je súčasťou celého systému strachu“. Západnému svetu predstavil postavu Drakulu írsky spisovateľ Bram Stoker v románe v 19. storočí. Odvtedy je Drakula synonymom krvilačného hrôzostrašného upíra. Stoker zasadil svoj príbeh do Transylvánie a ako predloha pre postavu Drakulu mu poslúžil rumunský princ Vlad Draculea, zvaný tiež „Tepeš“. Ten si v 15. storočí vyslúžil povesť nezvyčajne ukrutného vládcu. Podobne ako slávny nemecký spisovateľ Karl May, ktorý zasvätene písal o Indiánoch v Amerike a nikdy tam jeho noha nevkročila, ani írsky spisovateľ Stoker v rumunských transylvánskych Alpách nikdy nebol. Niet preto divu, že jeho kniha – plná fantázie, obsahuje historické a geografické chyby. Potvrdzuje to profesorka histórie Elizabeth Millerová, členka kanadskej drakulovskej spoločnosti: „Autor románu Drakula Bram Stoker sa inšpiroval historickou postavou, Vladom, ale veľa o ňom nevedel. Spojenie medzi ním a Drakulom nabralo celkom iné rozmery, čo má za následok že podľa mnohých Rumunov Bram Stoker vlastne ich národného hrdinu očiernil tým, že ho vykreslil ako upíra. V skutočnosti to tak nebolo“. To však nezabránilo tomu, aby sa z Drakulu na Západe nestala v 20. storočí kultovná postava, i vďaka mnohým filmovým verziám, ktoré uzreli svetlo sveta v Hollywoode. Tieto sa ani nesnažili pridŕžať sa historických faktov, takže z Drakulu zostal iba symbol krvilačného kniežaťa, ako stvoreného pre horory strieborného plátna. S pôvodnou historickou predlohou princa Vlada mal filmový Drakula len veľmi málo spoločného... I napriek povestnej krutosti bol Vlad v Rumunsku vždy považovaný za akéhosi národného hrdinu, možno kvôli jeho urputnému boju proti Turkom. S pádom komunizmu mohli obyvatelia Rumunska nielen začať cestovať do cudziny, ale tak ako v iných postkomunistických krajinách, nastal zo Západu prílev informácií, dovtedy upieraných - i z kultúry. Rumunov zaskočilo a nemilo prekvapilo zistenie, že ich národný hrdina sa stal vlastne prototypom krvilačného hrôzostrašného upíra. Hollywoodská verzia Drakulu bola v komunistickom Rumunsku tabu, hovorí šéf kongresu Nicolae Paduraru: „Predtým bolo nemožné založiť u nás drakulovskú spoločnosť, pretože náš vodca Nicolae Ceausescu bol často k Drakulovi na Západe prirovnávaný. Keď som zistil že hostia zo zahraničia majú úplne prekrútenú predstavu o našom folklóre a histórii, rozhodli sme sa, že ponúkneme alternatívu a to je jeden z cieľov Transylvánskej drakulovskej spoločnosti, aby sa urobili potrebné zmeny o ňom“. Drakulovská spoločnosť však nie je iba o výskume a historických analýzach – na kongrese je tiež čas pre zábavu, hovorí Elizabeth „Niektorí účastníci sú historici, ktorí vôbec nemajú záujem hovoriť o upíroch, ale zaujímajú sa seriózne o život a obdobie života Vlada Tepeša. Sú však ale aj takí, ktorí zachádzajú do extrému, zaujímajú sa iba o drakulovské filmy a knihy.“ Súčasťou 3-ho celosvetového kongresu o Drakulovi v Rumunsku boli aj gitarové a organové koncerty, ochutnávka miestnych vín a gurmánske hody, nočné poznávacie prechádzky v stredovekom meste Sighisoara. Akcia určite znamenala pre malé mesto aj finančný prínos a to popri ďalšom možnom zisku - zviditeľnení Rumunska, určite nie je pre krajinu nezanedbateľné. Symbol Drakulu ale určite nezmenila...		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...