Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       7. júl 2003 Chrípka ako zbraň Daniel Raus Čo všetko sa môže stať zbraňou v rukách teroristov? To je otázka s množstvom odpovedí. Jednu, a treba povedať, že prekvapujúcu, vyslovili najnovšie americkí vedci v Texase. Koniec 1.svetovej vojny sprevádzala takzvaná španielska chrípka, ktorá si vyžiadala toľko obetí, že to bolo porovnateľné so samotnou vojnou. Odvtedy nebral chrípku nikto príliš vážne. Stala sa málo významnou každoročnou nepríjemnosťou, ktorá vás nanajvýš prinúti dva razy do roka zostať pár dní v posteli. Najnovšie prišla ale choroba SARS, ktorá šokovala svet. Spôsoboval ju totiž vírus chrípky – v novej, smrteľnej a navyše meniacej sa mutácii. Ukázalo sa, že chrípke ani zďaleka neodzvonilo – práve naopak, môže byť nebezpečnejšia, ako by sa mohlo zdať. Teraz choroba SARS pomaly doznieva, ale s novým alarmom prišli americkí vedci z texaskej univerzity. Varujú, že práve vírus chrípky by sa mohol stať ťažkou zbraňou v rukách teroristov. Takzvaný bioterorizmus má teda novú tému. Texaský tím pod vedením doktora Muhamada Madžída upozorňuje, že chrípka v minulom storočí zabila milióny ľudí v Európe, Rusku, Číne či Hongkongu. Ak by sa teroristi dostali k príslušne upravenej látke, stačilo by im rozprášiť ju nepozorovane v nejakom lietadle, napríklad na ceste do Washingtonu, New Yorku, Paríža či Londýna. Vírus by sa potom šíril sám. Keďže sa chrípke nevenuje veľká pozornosť, mali by teroristi výhodu času, v ktorom by ich smrteľná choroba bez kontroly preskakovala z jedného človeka na druhého. Kým by sa ľudia zmobilizovali, bola by dostatočne rozšírená, pretože chrípka má krátku inkubačnú dobu. To mimochodom ukázala skúsenosť s chorobou SARS, ktorá získala náskok vďaka zarytému mlčaniu čínskych komunistických úradov. Texaskí vedci upozorňujú aj na ďalšiu vážnu vec. Problém je, že vírus chrípky je ľahko dostupný, nestráži sa ani zďaleka tak prísne, ako iné nákazlivé choroby. Stačí teda jeden dostatočne skúsený a dostatočne nezodpovedný vedec a teroristi môžu smrtiacu látku získať. Americký tím sa pokúsil odpovedať aj na otázku prevencie proti chrípkovej zbrani. Osobitnú pozornosť treba venovať bezpečnostným opatreniam v laboratóriách. Špeciálne filtre by sa mali inštalovať v budovách s centrálnou klimatizáciou. Vyvinúť by sa mali čidlá, ktoré by na nebezpečenstvo upozornili. A pre dané nebezpečenstvo by mali existovať (a byť k dispozícii na okamžité použitie) účinné lieky. Zdá sa teda, že nebezpečenstvo chemického či biologického terorizmu nemusí byť zviazané so slovami antrax alebo sarin. Teroristi jednoducho strašia všade a nebezpečnou zbraňou sa v ich rukách stáva čokoľvek. Protilátkou je azda to, že by konečne mohli dostať rozum. Ako nás ale dejiny učia, účinky sú v tomto smere pomerne obmedzené.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...