Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 20. november 2008       13. júl 2003 CIA vrátila Nemecku dokumentáciu o sieti agentov Stasi Gabriel Sedlák Americká Ústredná spravodajská služba vrátila Nemecku dokumentáciu o spravodajskej sieti bývalej východonemeckej tajnej službe Stasi. Ako sa CIA dostala k dokumentom týkajúcim sa široko rozvetvenej špionážnej siete Stasi v zahraničí a čo ich vrátenie môže znamenať pre dnešné zjednotené Nemecko? Audio: „Ich bin ein Berliner.“ Kto by nepoznal tento slávny výrok amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho. Solidarita, ktorú sa ním pred štyridsiatimi rokmi Kennedy pokúsil vyjadriť, bola adresovaná Berlínčanom, ohrozeným komunizmom. Ale nebol Berlínčan ako Berlínčan. A to platilo nielen o rozdelení na Západný a Východný Berlín, či Nemecka vôbec. Ešte aj v čase pádu Berlínskeho múru mala východonemecká tajná služba v spolkovej republike, vrátane Západného Berlína, takmer 3 500 agentov. Za celé štyri desaťročia rozdelenia Nemecka pracovalo v jeho západnej časti pre Stasi asi 12 tisíc osôb. Tieto údaje sa novinári dozvedeli od bývalej východonemeckej disidentky, dnes riaditeľky archívu Stasi, Marianne Birthlerovej pri príležitosti zverejnenia informácie, že americká CIA vrátila Nemecku dokumentáciu o špionážnej sieti Stasi v zahraničí. Východonemecké úrady tieto zväzky síce dali po páde Berlínskeho múru zničiť, CIA sa však neskôr podarilo využiť všeobecný zmätok tých čias a získať ich kópie na mikrofilmoch, ktoré boli vyhotovené v roku 1988. Ako sa k nim Američania dostali, zostáva dodnes záhadou. Za najpravdepodobnejšiu z rôznych verzií tohto príbehu je považované odkúpenie mikrofilmov od dôstojníka ruskej KGB, ktorý slúžil vo Východnom Berlíne. CIA za ne mala dať poldruha milióna dolárov. Záznamy Stasi by mohli viesť k odhaleniu tisícov spolupracovníkov komunistickej tajnej služby. Mimochodom CD-Romy, ktoré Nemci získali od Američanov, potvrdzujú, že Stasi mala dovedna, doma i vonku, sieť 85 tisíc agentov a 173 tisíc informátorov. Birthlerová ale varuje pred prehnanými očakávaniami. Nemeckí vyšetrovatelia, ktorí mali v minulých rokoch prístup k týmto zväzkom, zhromaždili údaje vedúce k vyšetrovaniam tisícpäťsto podozrení zo spolupráce. A ako podotýka šéfka archívu Stasi, iba v niekoľkých prípadoch bola spolupráca dokázaná. Pokračovanie v odhaľovaní podobných káuz preto považuje za málo pravdepodobné. A ak by aj došlo k odhaleniu spolupráce niektorého zo západných Nemcov so Stasi, je možné, že by spravodlivosti ušiel kvôli tomu, že väčšina takýchto zločinov je už premlčaná. Komunistické udavačstvo bývalých východonemeckých občanov trestné nebolo nikdy, pretože sa má za to, že sa tak dialo v súlade so zákonmi vtedajšej NDR. Existencia komunistického bloku a jeho represívnych aparátov kedysi naháňala Západu hrôzu. Bývalý západonemecký kancelár Willy Brandt asi nespal ľahko, keď sa zistilo, že jeho osobný tajomník Günter Guillaume bol agentom Stasi. Dokumentácia bývalej komunistickej tajnej služby dnes už zrejme nezlomí väz žiadnemu z aktívnych nemeckých politikov. Avšak o tom, že to nie je zabudnutá minulosť, svedčí napríklad aj odhodlanosť, s akou iný exkancelár, Helmut Kohl, bojoval proti zverejneniu informácií, ktoré Stasi zhromažďovala o jeho osobe.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...