|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 8. január 2009 |

|
|

|
20. júl 2003
|
Múzeum mužov hôr
|
Martin Votruba
|
Americké mestečká už dávno prišli na to, že návštevníci málokedy obídu zaujímavé múzeum a že zaujímavé múzeum nie je také, ktoré by kopírovalo, čo ľudia videli už mnohokrát inde. Tie úspešnejšie vystavujú množstvo materiálu na zväčša úzku, ale osobitnú tému. Vo Wyomingu na severozápade Spojených štátov k nim patrí Múzeum mužov hôr.
Pinedale síce leží pod krásnymi štvortisícovkami, no takých je v Skalistých horách plno. Inakšie by sa dalo povedať, že tu dávajú líšky dobrú noc. Dedinka s ledva 2000 obyvateľmi je najväčšie sídlo málo obývaného, opusteného okresu. V celom nieto jediných dopravných svetiel, najbližšie malé letisko je vzdialené vyše 120 km a o ostatnej verejnej doprave škoda hovoriť. No napriek tomu sa tu po ceste do populárnejších turistických oblastí zastaví dosť ľudí. Vymysleli si tu totiž Múzeum mužov hôr.
Pod týmto trocha nejasným názvom návštevníkom na asi 1400 metroch štvorcových ukazujú niekoľko desaťročí dejín amerického Západu z čias pred organizovaným osídľovaním Európanmi, ba dokonca aj pred chýrnou Zlatou horúčkou z polovice 19. storočia. Za mužov hôr označujú prvých belochov, takmer výlučne mužov, ktorí sem prenikali a väčšinu roka poľovali na kožušinovú zver.
Ako už takmer 60 rokov, minulý víkend tu zorganizovali ukážku dávnych každoročných trhov s kožušinami. Celý americký severozápad nemal v prvej polovici 19. storočia prakticky nijaké prepojenie s vtedajším územím Spojených štátov, ktoré ležali tisíce kilometrov na východ pri atlantickom pobreží. Lovci, ktorí žili vo veľmi malých skupinkách, či dokonca sami, teda zhromažďovali kožušiny a s takpovediac “civilizáciou” sa všetci stretli na týždeň-dva, keď sem od východu prišli priekupníci. “Civilizácia” však znamenala iba dočasný veľký, hoc nie obrovský stanový tábor, množstvo alkoholu, rozprávanie o dobrodružných zážitkoch a rozličné mužské zábavy. Belošské ženy sa tu až do príchodu zlatokopov prakticky neukázali. Ak mal nejaký lovec manželku, bola to takmer vždy Indiánka.
Múzeum v dedinke Pinedale ukazuje nielen tých niekoľko desaťročí, keď na americkom severozápade boli lovci kožušinových zvierat jediní Európania, ale aj ich zánik. A tak návštevník — žujúc za pomerne vysokú cenu pomerne tuhé mäso v guláši v starodávnom štýle z vymierajúcich bizónov - môže pri ukážke niekdajšieho zdanlivo harmonického sebestačného života v prírode uvažovať o tom, že belosi si tu vtedy v skutočnosti podrezali konár, na ktorom sedeli. Ich svet sa začal rútiť, keď takmer zlikvidovali práve tie druhy zvierat, od ktorých ich život závisel. Zachránilo ich, že mohli v teréne, ktorý tak dobre poznali, začať robiť sprievodcov tisícom nových Európanov, ktorých sem pred asi 150 rokmi prilákala Zlatá horúčka. Ale o tej je iné múzeum v celkom inej časti Skalistých hôr.
Martin Votruba s Americkým atlasom Slobodnej Európy
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|