|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 20. november 2008 |

|
|

|
20. júl 2003
|
Bývalý americký prezident Ford oslávil svoju deväťdesiatku
|
Gabriel Sedlák
|
14. júl je spájaný s výročím Veľkej francúzskej revolúcie. Za Atlantikom si však minulý pondelok všimli iné výročie, či presnejšie narodeniny, keďže ide o žijúceho človeka. Amerika ich neoslavovala s takou pompou ako Francúzi svoju revolúciu, no na dotyčného si spomenul aj prezident Bush, ktorý ho prijal v Bielom dome. Odpoveď na našu hádanku, teda meno človeka, o ktorom je reč, prezradí Gabriel Sedlák.
Ako ďaleko by ste sa dostali, ak by ste mali menovať predchodcov súčasného amerického prezidenta Georgea Busha? Skúste si urobiť malý test.
Audio: (hlas Billa Clintona)
Billa Clintona máme ešte v živej pamäti. Poďme ďalej.
Audio: (hlas Georgea Busha seniora)
Spomienku na Georgea Busha staršieho oživuje denne jeho syn, súčasná hlava štátu. Ani s predchodcom prvého Busha-prezidenta by ste nemuseli mať väčšie problémy.
Audio: (hlas Ronalda Reagana)
Áno, to bol ďalší republikán Ronald Reagan. Pred ním sídlil v Bielom dome demokrat. Pamätáte si ho?
Audio: (hlas Jamesa Cartera)
Majiteľom tohto hlasu je Jimmy Carter. Chcete pokračovať? Čosi mi hovorí, že sa dostávame na tenký ľad. Ale dobre.
Audio: (hlas Geralda Forda)
Skôr narodené a veci znalé osoby zrejme vedia, že sme počuli Geralda Forda. Priemerný Európan by však mohol mať s identifikáciou problémy. Možno aj preto, že Ford, ktorý minulý pondelok oslávil deväťdesiatku, bol hlavou štátu iba dva a pol roka. No do dejín sa zapísal práve tým, že sa ako jediný v histórii stal z viceprezidenta prezidentom po odstúpení úradujúceho šéfa Bieleho domu.
Pre ľahšie pochopenie vtedajších udalostí, ktoré Forda vyniesli do kresla prezidenta, si ich pripomeňme fabuláciou, opierajúcou sa o niektoré súčasné skutočné udalosti.
Predstavte si, že viceprezident Dick Cheney by dnes kvôli nejakej úplatkárskej afére rezignoval a novým viceprezidentom by sa ako najvplyvnejší kongresman prezidentovej strany stal Dennis Hastert, súčasný šéf Snemovne reprezentantov. Zhruba takýto kariérny postup zažil pred 29 rokmi Gerald Ford, hoci bol vtedy v dolnej komore Kongresu iba šéfom republikánskej menšiny. A vymýšľajme si ďalej: o osem mesiacov neskôr, napríklad pod tlakom použitia nepravdivých informácií o Iraku, odstupuje z funkcie aj samotný prezident Bush (Richardovi Nixonovi vtedy zlomila väzy známa aféra Watergate). A pre nás Európanov takmer neznámy Dennis Hastert, vtedy Gerald Ford, sa stáva novým prezidentom.
Gerald Rudolph Ford
„Som Ford, nie Lincoln,“ vyhlásil Ford, keď ako čerstvý šesťdesiatnik nastupoval do funkcie viceprezidenta. Touto slovnou hračkou, kladúcou vedľa seba priezvisko svoje a jedného z bývalých amerických prezidentov, chcel naznačiť, že jeho možnosti sú obmedzené. Ford totiž, keďže pred oboma menami použil neurčitý člen, hovoril o značkách áut ford a lincoln.
Ford ako hlava štátu unikol dvom pokusom o atentát a v roku 1976 vydal ako prvý americký prezident nariadenie, podľa ktorého sa vláda Spojených štátov nesmie podieľať na pokusoch o prevrat v zahraničí a na vraždách cudzích štátnikov.
A s menom prezidenta Forda je spájané ešte jedno dôležité rozhodnutie. Krátko po nástupe do funkcie omilostil vtedy už exprezidenta Nixona, ktorému kvôli afére Watergate hrozilo vyšetrovanie. Verejnosť na toto rozhodnutie reagovala zväčša odmietavo. A podľa niektorých odborníkov sa napokon podpísalo pod volebný neúspech Geralda Forda, ktorého na jeseň 1976 porazil jeho demokratický protikandidát Jimmy Carter.
Dnes 90-ročný Ford sa vraj cíti na svoj vek dobre a želá si, aby sa v budúcnosti historici zhodli na tom, že hoci úrad prezidenta prezval vo veľmi ťažkých časoch, ktoré charakterizovali aféra Watergate, vojna vo Vietname a ekonomické problémy krajiny, podarilo sa mu obnoviť dôveru verejnosti v prezidentský úrad.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|