[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 20. november 2008


[poslat]    [tlac]   



20. júl 2003

Chorvátsko a jeho ostrovy pohody

Anna Šišková

Chorváti si síce na prítomnosť stoviek tisíc Slovákov a Čechov na Jadrane zvykli, ale napriek tomu väčšina majiteľov reštaurácii a súkromných ubytovacích kapacít túži najmä po „euroturistoch“ z Nemecka a Rakúska. Posledný spor medzi Talianskom a Nemeckom, kedy taliansky minister Stefano Stefani urazil nemeckých turistov dal mnohým Chorvátom nádej, že Nemci namiesto do Talianska zamieria do Chorvátska. Keď spolkový kancelár Gerhard Schroeder zrušil kvôli urážkam Stefaniho dovolenku v Taliansku, chorvátsky premiér Ivica Račan ho rýchlo zavolal do Chorvátska. Každé leto zavíta do Chorvátska jeden a pol milióna Nemcov a chorvátsky turistický zväz dúfa, že tento rok ich bude ešte viac. Pre Chorvátov, ktorých krajinu poškodila v 90tych rokoch občianska vojna, je more skutočnou spásou. Nezamestnanosť, ktorá sa v krajine pohybuje okolo 20tich percent cez letné mesiace vždy klesne, keďže celý rad ľudí si nájde prácu práve na pobreží. Odhaduje sa, že na turistickom ruchu závisí asi 100 000 pracovných miest. Chorvátsko tento rok investovalo podstatne viac do reklamy na svoje tisíc kilometrov dlhé pobrežie a viac ako tisíc ostrovov a ostrovčekov. Začalo konečne investoval do budovania stovky nových, modernejších ciest. Záhreb tento rok očakáva, že turistický ruch mu prinesie do pokladne 4 a pol miliardy dolárov.
Aj keď sa niekomu môže zdať, že chorvátske pláže sú už preplnené, nie je tomu tak všade. V tejto krajine sa ešte aj na pobreží nájde pár miest, ktoré nie sú turistom až tak dôverne známe. Medzi ne patrí aj ostrov Vis, ktorý bol 50 rokov námornou základňou, kam noha turistu nevstúpila. Neexistujú na ňom hotely pripomínajúce éru Titovej Juhoslávie, len štyri malé, nedávno vybudované hotely. Turista na Vise nájde skôr miesta pripomínajúce rybárske osady zo začiatku 20 storočia. Medzinárodná organizácie World Wildlife Fund označila Vis za jeden z 10 posledných rajov Stredomoria a podniká veľa preto, aby zachránila flóru a faunu ostrovčeka. Okrem ostrova Vis sú relatívnou oázou aj ostrovy Mljet a Lastovo, kde sa ešte stále nájdu korytnačky a delfíny. Tieto ostrovčeky relatívnej pohody však v Chorvátsku zrejme tiež čoskoro zaniknú, keďže väčšine ich obyvateľov záleží skôr na peniazom ako na prírode. V každom prípade, Chorváti majú dôvod na pýchu – aspoň zatiaľ.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print