|
|
| |
|
Dnes je utorok, 2. december 2008 |

|
|

|
10. august 2003
|
Letné horúčavy a cestovanie
|
Miroslav Neoveský
|
Letné horúčavy, najmä také, ako tie tohtoročné, prinášajú so sebou rad problémov. Cestovanie autom môže byť jedným z nich. Z materiálu agentúry DPA pripravil príspevok Miroslav Neoveský.
Letná horúčava môže aj inak príjemnú cestu autom premeniť na muky. Nielenže je nepríjemná, ale skrýva tiež rad nebezpečenstiev. Temperamentnejšie povahy sa ľahšie vznietia, čo môže viesť k agresívnemu štýlu jazdy. A nechávať v rozhorúčenom zaparkovanom aute malé deti už neraz skončilo tragicky.
Dlhý čas sa tomuto problému nevenovala náležitá pozornosť. Bralo sa to ako čosi normálne. V polovici deväťdesiatych rokov nemecká vláda poverila výskumníkov univerzity vo Wuppertáli, aby si bližšie všimli výskyt autonehôd v rôznych poveternostných podmienkach. Z výsledkov ich práce vyplynulo, že vysoké teploty vzduchu podstatne prispeli k častejšiemu výskytu nehôd. Na úsekoch s hustou premávkou vzrástol počet nehôd so zranenými pri vysokých teplotách až o 20 percent. Oproti tomu pri chladnom počasí sa ich počet znížil až o 30 percent.
V Štuttgarte sídli firma Behr, vyrábajúca klimatizačné zariadenia. Podľa jej odborníkov počet nehôd sa začne prudko zvyšovať, akonáhle teplota vnútri vozidla presiahne 24 stupňov. Doktor Thomas Küpper, ktorý pôsobí v Centre pre cestovnú medicínu v Düsseldorfe, to nepriamo potvrdzuje, keď hovorí, že „v rozhorúčenom aute sa veľmi rýchlo znižuje koncentrácia, spomaľuje schopnosť reagovať a zvyšuje sa agresívnosť“. Osobitne v autách bez klimatizácie, v ktorých je teplota vo vozidle oveľa vyššia, ako vonku.“ Prejavuje sa to napríklad v tom, že ľudia jazdia tesnejšie na sebe, bez dostatočného odstupu a dokonca niektorí sa nechajú strhnúť aj pomstychtivosťou, ak sa im vidí, že iný motorista im bráni vo voľnej jazde.
Spôsoby znižovania teploty v autách však nie sú vždy tie správne, upozorňuje Jochen Hoevekenmeier z Nemeckého automotoklubu AvD. Napríklad nie je správne nechávať pri jazde otvorené obloky, lebo hluk tým spôsobený je ďalším stresovým faktorom. Prudké prúdenie vzduchu môže tiež spôsobiť ustrnutie väzov a podráždenie, či zapálenie očí.
Šok pri nastupovaní do rozhorúčeného auta môže byť až extrémny. Podľa rakúskeho automotoklubu pri vonkajšej teplote 25 stupňov sa teplota vo vnútri vozidla zvýši až na 60 stupňov, pri 28 stupňoch to môže byť až 70 stupňov. Jednoduchou pomocou môže byť prikrytie predného skla kartónom z krabice. Pred nasadnutím treba otvoriť všetky dvere dovoliť cirkuláciu vzduchu. Najlepším riešením je však zapnúť klimatizáciu, čo však podľa expertov má tiež svoje riziká. Klimatizovaný vzduch je suchý a čím je chladnejší, tým je suchší. Cestujúci strácajú tekutinu už dýchaním a mali by ju vyrovnávať častejším pitím vody. Okrem toho, teplota vo voze by tiež nemala klesnúť príliš, lebo tým väčší je potom teplotný šok pri vystúpení z vozidla, čo môže viesť u náchylnejších ľudí až k problémom s krvným obehom.
Aj tu, ako takmer vo všetkom, platí umiernenosť a používanie „zdravého rozumu“ a samozrejme ohľaduplnosť nielen voči ostatným účastníkom cestnej premávky, ale aj voči sebe.
Miroslav Neoveský, Slobodná Európa
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|