Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       24. august 2003 Posledných 30 Židov žijúcich v Iraku Nataša Dudinská Reportáže z Iraku sa objavujú v svetových mediách takmer denne. Jedna z nich mala pre Izraelčanov veľký citový náboj. Lietadlo z Bagdadu priviezlo do Izraela šesť staručkých irackých Židov. Patrili medzi posledných 30 Židov žijúcich v Iraku a rozhodli sa stráviť svoje posledné roky v kruhu svojich detí a súrodencov, ktorých nevideli celých 50 rokov. Táto udalosť sa stala epilógom bohatej židovskej histórie v Iraku, ktorá sa začala pred 2700 rokmi a skončila v 50-tych rokoch 20. storočia. V 6. storočí pred naším letopočtom dobyl babylonský kráľ Nabuchodonozor Jeruzalem a jeho obyvateľov odvliekol do Babylonu. Tak sa na území súčasného Iraku začali dejiny najstaršej židovskej diaspory. Spája sa s ňou i známy biblický žalm “Pri riekach babylonských sedávali sme, plakali, na Sion spomínajúci.” Avšak babylonský exil nebol poznamenaný iba nárekmi za stratenou domovinou. Stal sa tiež jedným z najdôležitejších centier židovskej kultúry vôbec. V prvých storočiach nášho letopočtu sa v tamojších rabínskych akadémiách sformoval Babylonský Talmud, ktorý sa stal jedným zo základných kameňov židovského náboženstva. V 7. storočí perzských vládcov vystriedali moslimovia a ďalsich viac nez tisíc rokov nažívala židovská a arabská kultúra vo vzácnej symbióze, i keď i tá mala svoje tienisté okamihy. Ale na rozdiel od svojich súvercov v Európe, ktorí žili v ghetách vo večnom strachu z pogromov, v Iraku sa Židia cítili doma. Na začiatku 20. storocia tvorili Židia tretinu obyvateľov Bagdadu. Po páde Osmanskej ríše získala Británia mandát nad Irakom a začala ho pretvárať na moderný štát. Opierala sa pritom do veľkej miery o vzdelaných Židov, ktorí boli západným vplyvom otvorení viac než tradičnejšie zmýšľajúci moslimovia. V roku 1932 získal Irak nezávislosť a to bol začiatok konca židovsko-moslimskej symbiózy. Arabský nacionalizmus totiž silnel v celom regióne a s ním i protibritské a pronacistické nálady. V roku 1941 došlo v Bagdade k masovému pogromu, známemu ako farhud, pri ktorom zahynulo 150 Židov a stovky ich domov a firiem boli vydrancované. Vzápätí nato britská armáda opäť obsadila Bagdad a na krátku dobu židovská komunita zasa prekvitala. Zohrala kľúčovú úlohu pri budovaní moderného zdravotníctva a školstva, ako aj v umelkom živote. Napríklad takmer všetci hudobníci Bagdadského symfonického orchestra boli Židia. Avšak toto krátke medové obdobie sa skončilo v roku 1948 so vznikom štátu Izrael. Iracká vláda začala strpčovať Židom život, ako len mohla. Za ďalšie tri roky 120,000 izrackých Židov emigrovalo do Izraela a ďalších niekoľko tisíc do Veľkej Británie a do Ameriky. A takmer tritisícročná história irackého židovstva sa náhle skončila. Z prekvitajucej kultúry zostalo v Iraku akurát niekoľko starodávnych hrobiek biblických prorokov Ezechiela a Ezdrasa a ďalších židovských učencov, o ktoré sa s úctou starajú ich moslimskí strážcovia. V Izraeli založili židovskí hudobníci z Bagdadu Arabský orchester. A iracké babičky tu varie tie najlepšie jedlá. Miznúce tradície a spomienky však opäť ožili po Saddámovom pade. S prísľubom nového Iraku sa totiž v mnohých irackých Židoch prebudila túžba navštíviť svoju rodnú zem. A obchodníci zase snívajú o podnikaní v Iraku, kde by mohli využiť svoje dávne znalosti jazyka i krajiny. Ktovie, možno sa začne nová kapitola iracko-židovských dejín, i keď v tejto chvíli sa zdá aspoň taká vzdialená ako predstava nového Iraku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...