Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       24. august 2003 Americký atlas Slobodnej Európy Martin Votruba Tí, ktorí tohto roku videli film Pán Schmidt s populárnym Jackom Nicholsonom, si možno spomenú na zastávku titulnej postavy v múzeu s pridlhým a po slovensky ešte cudnejšie ako po anglicky znejúcim názvom “Oblúkový priejazdný pamätník Velkoplattskej pririecnej cesty”. Kým Nicholsonova postava v múzeu zrejme porovnáva svoju nevelmi úspešnú jazdu po dialnici na dcérinu svadbu s cestami prvých európskych osadníkov Divokého západu, múzeum je ukážka pokusu vytvorit turistickú atrakciu, kde inakšie hádam ani len líšky nedávajú dobrú noc. Nebraska je jeden z celého radu rovinatých štátov amerického Stredozápadu, kde clovek z auta okrem polí nevidí takmer nic. No na 750-kilometrovom úseku dialnice od východnej k západnej hranici Nebrasky je predsa len jedno miesto, kde viacero vodicov zastane, aj ked zastávku nepotrebujú. Nudu celé hodiny sa nemeniaceho okolia totiž zrazu preruší už z dialky viditelná stavba: dve 7-poschodové veže spojené vo výške 25 m akoby krytým 2-poschodovým mostom — zrejme jediné americké múzeum postavené ponad dialnicu. Až vnútro múzea vysvetlí jeho nejasný názov. Popri tunajšej rieke Velký Platte viedla v 18.-tom storocí jedna z hlavných ciest, po ktorej európski osadníci z východu putovali za vychýreným kalifornským zlatom. Schody múzea návštevníkov vyvážajú cez plátno s premietanými vozmi a dostavníkmi do vlastných výstavných priestorov. Clovek prechádza dávnou pevnostou, potom prériou, pricom vo vypožicaných slúchadlách hrmí búrka; o chvílu v nich duní cválajúca crieda bizónov a po pár krokoch pocut víchricu pri zobrazení osadníkov uviaznutých pri skorom nástupe zimy v snehu. Návštevník postupne prejde miestnymi dejinami až do prítomnosti, prezrie si výstavu, ako automobilizmus menil Ameriku, pricom sa môže z obrazovky pri okne nad dialnicou dozvediet, ktoré auto a o kolko na nej práve prekracuje rýchlost. No múzeum, ktoré malo byt turistickou atrakciou tam, kde príroda ani civilizácia nijakú nevytvorili, je aj príklad ludských omylov. Investovali don desiatky miliónov dolárov, ale ukázalo sa, že urobili obrovskú chybu v odhade návštevnosti. Nazdávali sa, že sa v nom zastaví vyše 10% z takmer 7 miliónov ludí, ktorí rocne prefrcia po dialnici pod ním. Nerátali napríklad s ludskou pohodlnostou — hoc je múzeum nad dialnicou, odbocka k nemu je vo vzdialenosti 3 km — ani s iba krátkym casom, aký je clovek na dialkovej trase ochotný strávit prehliadkou cohokolvek. A tak dnes, 3 roky po otvorení, nie je budúcnost možno najnezvycajnejšie umiestneného amerického múzea istá.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...