Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 21. november 2008       1. september 2003 Parížsky svetový šampionát videl premiéru afganskej atlétky Gabriel Sedlák Paríž bol v minulých dňoch hostiteľom majstrovstiev sveta v atletike. Hádam o najväčší rozruch sa postaral americký šprintér Jon Drummond. Keďže sa mu nepáčilo vylúčenie z pretekov kvôli pokazenému štartu, ľahol si na bežeckú dráhu a postaral sa o divácky nepochybne vďačnú show. Svetovú verejnosť však zaujala aj iná nevšedná udalosť šampionátu. Nepálska delegácia zúčastňujúca sa v týchto dňoch na svetovej univerziáde v juhokórejskom meste Tegu oznámila v pondelok zmiznutie svojej členky, vytrvalkyne Ališi Awalovej. Predpokladá sa, že sa rozhodla urobiť hrubú čiaru za svojím životom vo vlasti terorizovanej maoistickými povstalcami a začať nový život v slobodnejšom svete. Ešte viac upútal svetovú verejnosť v týchto dňoch príbeh inej športovkyne. Ešte pred dvoma rokmi nemohli vyjsť afganské ženy samé z domu. Islamské zákony, na dodržiavanie ktorých vládne hnutie Taliban prísne dbalo, nepripúšťali, aby čo len snívali o účasti na verejnom športovom zápolení. Dni Talibanu však boli medzitým zrátané a prvá dáma Spojených štátov Laura Bushová mohla vlani na jar v sídle Slobodnej Európy vyhlásiť. AUDIO: “Ako bývalá učiteľka a knihovníčka som mimoriadne nadšená, že školy v Afganistane sú teraz otvorené a že chlapci a dievčatá ich môžu navštevovať.” S pádom Talibanu sa v Afganistane síce mnohé zmenilo, dievčatá už naozaj môžu chodiť do školy, krajina však zostala moslimskou. To znamená, že ženy v tomto ázijskom štáte to majú z pohľadu Európana oveľa ťažšie než muži. Problémy majú napríklad tie, ktoré sa chcú vážnejšie venovať športu. O to väčšiu pozornosť upútala na parížskych majstrovstvách sveta pretekárka so štartovým číslom jeden, 22-ročná Lima Azimiová. Stala sa prvou afganskom ženou, ktorá kedy vystúpila na športovom podujatí svetového významu. Tvár jej už síce nezahaľovala tradičná burka, no aj tak vyzerala v dlhých športových nohaviciach medzi úplne inak odenou svetovou špičkou behu na sto metrov ako z iného sveta. Chápajúc túto skutočnosť ju plný štadión ocenil potleskom. To, že afganská šprintérka dobehla ako posledná a výrazne zaostala za svojimi súperkami, nikoho nezaujímalo. Veď Azimiová si iba deň pred pretekami prvýkrát v živote obula tretry a chvíľu pred štartom absolvovala krátku inštruktáž o štartovacích blokoch. Mladá afganská žena študuje v Kábule na jedinej univerzite v krajine angličtinu a literatúru. Sama hovorí o tom, že ženy v jej vlasti to nemajú so športom jednoduché. Univerzita im ponúka volejbal a gymnastiku, atletika pribudla iba pred troma mesiacmi. Lima Azimiová sa napokon tesne pred parížskym šampionátom dostala do užšieho výberu ľudí, z ktorých boli vybraní ona a 27-ročný Assad Ahmadi. Aj on si so svojimi súpermi zmeral sily na stometrovej trati. Čas, ktorý jej v Paríži namerali a ktorým nemohla svetovej špičke konkurovať, ospravedlňuje mladá žena nedostatočným tréningom. Ako najrýchlejšia z potenciálnych uchádzačov o štart na šampionáte však nechcela odmietnuť. Pri sledovaní televíznych prenosov zo svetových športových podujatí si človek zo Západu veľakrát ani neuvedomí, že islamský svet nie je reprezentovaný plnohodnotne. Avšak to, že sa pri takýchto príležitostiach nestretávame napríklad so športovkyňami z Iránu, neznamená, že ženy v tejto islamskými klerikmi ovládanej krajine nemôžu športovať. Vzhľadom na korán, nedovoľujúci odhaľovať krásu ženského tela v prítomnosti mužov, to ale má svoje špecifiká. Začiatok vlaňajších v poradí už tretích Hier moslimských žien v Teheráne sa odohral aj pred očami mužskej populácie. Samotné preteky už ale ostro kontrastovali s úvodným ceremoniálom. Po jeho skončení sa pre mužov brány štadióna zavreli. 750 prítomných športovkýň sa nepochybne snažilo, ale pohľad na údajne poloprázdne hľadisko musel byť veľmi smutný. O to väčšiu radosť musela zažiť v Paríži afganská reprezentantka Azimiová.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...