[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je utorok, 2. december 2008


[poslat]    [tlac]   



7. september 2003

Žraloky v kazašských stepiach

Anna Rausová

Najnovšími obyvateľmi kazašskej stepi sa stali žraloky. „Nasťahovali“ sa do gigantického akvária v novom hlavnom meste Astana. Logicky sa natíska otázka, ako si môže tento postsovietsky štát dovoliť luxusný projekt, navyše asi 3.000 km od oceánu.

Podobne ako ostatné krajiny bývalého Sovietskeho zväzu zažil asi 15-miliónový Kazachstan bezprostredne po rozpade komunistického impéria ekonomický prepad a odliv ľudí s vyšším vzdelaním. Najmä vďaka ropnému bohatstvu, ktoré prinieslo krajine od získania nezávislosti v roku 1991 okolo 20 miliárd dolárov, sa hovorí dnes o ekonomickom boome. Je to ale oprávnené? Hovorí Merhat Sharipžan z kazašskej redakcie Slobodnej Európy, ktorý však najprv poslucháčov na Slovensku pozdravil po kazašsky slovami:

AUDIO: „Som rád, že môžem porozprávať Slovákom o Kazachstane“.

„Zázračnú“ kazašskú ekonomiku však vidí aj z druhej stránky:

AUDIO: „Keď sa povie že prekvitá, tak je to prehnaná formulácia. Keď však porovnáme kazašskú ekonomiku s hospodárstvom susedných krajín, ako napríklad Ruska, Kirgizska, Uzbekistanu, Turkménska, tak môžeme hovoriť o rozkvete. Ale treba vziať do úvahy veľké zásoby ropy, zemného plynu a nerastných surovín. Kazachstan má napríklad piatu najvyššiu produkciu pšenice na svete. Je jedinou ázijskou krajinou, ktorá vyváža pšenicu. Problém však spočíva v tom, že obyvatelia Kazachstanu necítia výhody hospodárskeho rastu. Asi 7 až 8 percent obyvateľov tvorí pôvodná komunistická nomenklatúra. Dnes sú z nich vodcovia Kazachstanu, predstavovaní prezidentom Nursultanom Nazarbajevom, jeho rodinou a klanom. Tí si užívajú ekonomický rozkvet, ale pre bežných Kazachov to neplatí.“

Pred niekoľkými rokmi otvoril Nazarbajev nový komplex kín v Astane, ktorá je umiestnená v ďalekej,nehostinnej stepi, tam, „kde ani líšky nedávajú dobrú noc“. Rozhodol sa, že ľudia potrebujú viac zábavy, kino je pomocou najmä v zime, kedy teploty klesajú na mínus 40 stupňov Celzia. Leží Nazarbajevovi tak veľmi na srdci voľný čas Kazachov? Hovorí Merhat Sharipžan:

AUDIO: „Akvárium bolo postavené v novom hlavnom meste Astana. Do mesta sa pumpujú miliardy dolárov. Nazarbajev sa chce zapísať do kazašskej histórie ako druhý Peter Veľký. Aj on presunul hlavné mesto z Moskvy do Petrohradu, tak Nazarbajev presunul metropolu z Alma-Aty do Astany”.

Mimo väčšie mestá je však napriek “prekvitajúcej” ekonomike poznateľná chudoba. Ľudia si kladú otázku, či by nebolo lepšie investovať peniaze do nemocníc, školstva, zanedbanej infraštruktúry a obnovy krajiny namiesto akvária. Vstupné je však pre mnohých z Astany nízke:

AUDIO: „Bežní ľudia, ktorí žijú v Astane, si návštevu akvária môžu dovoliť. Stojí to asi toľko ako lístok do kina. Na začiatku stál lístok v prepočte asi 230 slovenských korún.“

Priemerný plat je pritom v novom hlavnom meste od 200 do 1.000 dolárov, pretože je tam veľa zahraničných firiem. Ľudia zo vzdialeného vidieka si však radovánky pohľadu do akvária dovoliť nemôžu.

Na žulovom nábreží v Astane sa týči socha Khana, kazašského národného hrdinu z 19. storočia. Zjavne pripomína slávnu sochu Petra Veľkého v Petrohrade na Neve. Zlé jazyky tvrdia, že kazašský hrdina, odliaty z bronzu, je neklamnou známkou ambícií Nazarbajeva, ktorý by rád za sebou nechal nesmrteľné dedičstvo. Pomôžu mu v tom aj žraloky?

AUDIO: „Myslím si, že tento pokus, ako Nazarbajevov imidž vylepšiť a zviditeľniť, nebude úspešný.“


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print