Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 21. november 2008       4. október 2003 Americký Atlas: Cesta číslo 50 Martin Votruba V Nevade má americká cesta číslo 50 povesť najopustenejšej hradskej v krajine. Z európskeho pohľadu je existencia cesty v takej prázdnote priam zarážajúca. Keď človek šoférujúci od západu z Kalifornie prejde niekoľkými mestečkami hneď za nevadskou hranicou, má pred sebou takmer 650 km asfaltu s prejazdmi asi 10 priesmykov vo výškach 1900 až 2300 m. A nerátajúc úplné samoty, auto za celých tých 650 km prejde akurát tak tromi zoskupeniami budov označiteľnými ako obce. Skorá jeseň je spolu s neskorou jarou na výlet po nevadskom úseku cesty číslo 50 najlepšie obdobie. Kým v ostatných častiach Nevady ešte vládnu horúčavy inde pokladané za letné, tu, v náhorných planinách strednej časti štátu, síce v noci už takmer mrzne, no cez deň sa teploty štverajú na príjemných asi 20 stupňov Celzia. Existencia tak dlhej asfaltky v tak rozľahlej opustenej oblasti Spojených štátov má dva dôvody. Cesta 50 síce nie je diaľnica, no patrí k systému amerických transkontinentálnych trás. To, že je označená párnym číslom, znamená, že vedie východo-západným smerom: spája atlantické a tichomorské pobrežie. A že vedie práve tadeto má pre dnešných Američanov romantikou opradenú historickú príčinu. Pred takmer 150 rokmi to bola časť vyše 3 tisíc kilometrov dlhej trasy chýrneho “konského expresu”. Bola to súkromná poštová služba, ktorej jazdci sa striedali každých asi 150 km a kone, či presnejšie krátkonohé ale výkonné poníky, si vymieňali za oddýchnuté na pravidelne rozložených staniciach už po 15-tich až 25-tich kilometroch. Pri takejto organizácii sa niekedy podarilo zásielku odoslanú na brehu rieky Misouri uprostred krajiny odovzdať adresátovi pri tichomorskej pláži už na ôsmy deň. Doručovateľskú službu “Pony Express”, ktorá v miestach dnešnej cesty 50 koncom 19. storočia viedla, porazil po necelom poldruha roku vynález telegrafu, no Amerike po nej zostala legenda a Nevade dnešná najopustenejšia asfaltka. Dokonca aj horská prírodná rezervácia na jej východnom konci s borovicami starými vraj aj 4 tisíc rokov je tak málo navštevovaná, že — pokým si človek nechce obzrieť tunajšie jaskyne — patrí už len k hŕstke amerických národných parkov, kde sa ešte nevyberá vstupné. Veď okolo takmer 650-kilometrového, prakticky neobývaného nevadského úseku cesty 50 je aj tak toľko dostupnej zachovanej prírody, že pri víkendovom výlete je otázka, kde možno prespať, ale nie kde presne je či nie je národný park.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...