Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       4. október 2003 V Srbsku je veľký dopyt po „bodyguardoch“ Anna Rausová Teraz sa v KSE pozrieme do Srbska a reč bude o jednej profesii, po ktorej je veľký dopyt. Po vojnách na Balkáne sa situácia aj v Srbsku upokojila a celý región sa stal podstatne bezpečnejším miestom. Ako hovorí Anna Rausová, bezpečnostné agentúry majú v Srbsku „zlaté časy“. S obnovou povojnového Srbska to nejde ako po masle, jeden druh podnikania ale kvitne ako v raji. Každý trocha majetnejší podnikateľ, spevák či športovec chce mať svojich ochrancov - bodyguardov. Záujem je taký obrovský, že bezpečnostné agentúry nedokážu nájsť dostatok ľudí. So žiadosťami o služby osobných strážcov sa doslova roztrhlo vrece po atentáte na premiéra Zorana Djindjiča. Experti tvrdia, že predtým sa ľudia uspokojili s vlastníctvom alebo zapožičaním zbraní, teraz nároky stúpajú. Chcú mať okolo seba svalnatých chlapcov v nepriestrelných oblekoch, ktorí by sa postarali o ich bezpečnosť. Navyše Srbsko je umiestnené na balkánskej trase pašovania drôg, čo vo všeobecnosti zvyšuje pocit neistoty. Vznikajúca bohatá vrstva obyvateľstva sa obáva napríklad únosov. Nie je preto prekvapujúce, že počet oficiálne zamestnaných bodyguardov v Srbsku sa zdvojnásobil od príchodu reformátorov k moci v roku 2000. Rapídny rozvoj tohto pozoruhodného odvetvia má ale aj svoju tienistú stránku. S rastúcim dopytom klesajú nároky, kladené na záujemcov o zamestnanie v príslušných agentúrach. Najnovšie vraj stačí prísť sa ukázať, predložiť osobné dokumenty a preukázať, že máte strednú školu, čo samozrejme nie je problém. Majitelia agentúr sa preto obávajú, že medzi ich zamestnancami skončia aj pochybné živly, napojené na podsvetie. Staré rímske porekadlo „kto bude strážiť strážcov?“ pre nich nadobúda celkom konkrétny obsah. Zamestnanie osobného strážcu má dnes 30 000 ľudí a ich minulosť sa nedá dostatočne preveriť. Pritom nároky na osobného strážcu musia byť vysoké: mal by to byť dobrý zároveň aj psychológ. V Srbsku je pritom množstvo bývalých príslušníkov polovojenských či vojenských jednotiek, ktorí sa nevedia alebo nechcú vrátiť do normálneho zamestnania. Situáciu umocňuje aj odhodlanie vlády tvrdo bojovať proti organizovanému zločinu. Už bývalý premiér Djindjič, predtým ako bol zavraždený, pripravoval rozsiahle opatrenia voči mafiám, prepleteným s biznisom a politikou. Predpokladá sa, že práve to bolo príčinou atentátu. Mafiáni sa totiž jeho politiky obávali. Zožali ale vietor – po vražde Djindjiča nasledovalo rozsiahle zatýkanie a situácia sa pre organizovaný zločin rapídne zhoršila. Z kontextu teda vyplýva otázka, či by v prípade niektorých osobných strážcov nebolo bezpečnejšie zostať radšej bez nich. To už je ale samozrejme úvaha pre majetných srbských zákazníkov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...