Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       12. október 2003 Americký atlas : Hotelík “U sivého peria” Martin Votruba Osamotený hotelík v chránenej asi 60 km dlhej a 30 km širokej novomexickej divočine sa volá “U sivého peria”. Jeho majitelia, manželia Galloweyovci, ho tak pomenovali pre množstvo a rozmanitosť vtáčích druhov, ktoré sa tu celý rok zdržujú, či striedajú podľa ročných obodbí. Pre Európanov sú asi najnečakanejšie kolibríky. No aj Američania, ktorí pravdaže vedia, že kolibríky žijú na rozsiahlych územiach Spojených štátov a dokonca v horách v nadmorských výškach okolo 3000 m, sú prekvapení ich tunajším množstvom. Chránená divočina je pomenovaná po jedinej severoamerickej jedovatej jašterici či — ako ju tu volajú príšery — gila. Napriek svojej rozlohe je chránená oblasť iba malá časť obrovských federálnych lesov pokrývajúcich južnú časť Skalistých hôr v málo obývanom juhovýchodnom Novom Mexiku a susediacej Arizone. Popri príšere gila žije v suchých nižších polohách aj množstvo iných zvierat, ktoré si vyvinuli jedno pred druhým najrozmanitejšiu ochranu: pichliače, kruniere, jedom napustené ostne a riadne ostré zubiská. No hotelík U sivého peria najčastejšie hostí záujemcov o vtáctvo, ktorí ho pokladajú za akési pútne miesto pre milovníkov kolibríkov. Najväčší z tunajších 6 druhov váži čosi vyše jedného dekagramu, kým najmenší dorastá tak do 3 gramov. Sú to sťahovavé vtáčiky, ktoré prezimujú v Mexiku a v teplejších mesiacoch sa sťahujú do mnohých oblastí Spojených štátov. Tu, v južných Skalistých horách ich zostáva tak veľa, lebo to majú od zimovísk pomerne blízko a vo veľkých nadmorských výškach pritom už nachádzajú prijateľnejšie chladnejšie podnebie. No aj s tým vedomím je asi máloktorý návštevník pripravený na pohľad okolo osamoteného hotelíka U sivého peria. Jeho vlastníci tu porozvešiavali kŕmidlá so sladkou vodou, ktorú kolibríky obľubujú, keďže sa prevažne živia nektárom z kvetov. V plnej sezóne tu môže človek obdivovať — sú tak maličké, že ťažko povedať, či kŕdle alebo nebodaj roje — 4 až 5 tisíc kolibríkov, niekedy aj troch tisícok dorazu. Pravdaže, ťažko to odhadovať — a to nielen kvôli trhavému letu kolibríkov, ktorí buď akoby viseli vo vzduchu na jednom mieste, alebo preletujú tak rýchlo, že ledva-ledva vidieť akúsi šmuhu. Majitelia Gallowayovci to rátajú podľa množstva vypitej cukrovej vody. No rátajú aj čas tu strávený a svoje roky, a tak je teraz ich hotelík na predaj. Kto by zatúžil vystriedať hukot dopravy, policajných sirén a všetkých problémov, aké spolužitie miliónov ľudí prináša, za šum krídel tisícov vtákov, môže skúsiť banku požiadať o asi 600-tisíc dolárovú pôžičku a podľa oznamu pri vchode sa s majiteľmi dojednať na cene. Martin Votruba s Americkým atlasom Slobodnej Európy		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...