Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       12. október 2003 Iránska prohibícia nemá nádych pašovaného ovocia, ale lekárenského zápachu Peter Gabaľ A v nasledujúcich minútach Kaleidoskopu Slobodnej Európy sa presunieme do vzdialeného Iránu, kde to konzumenti alkoholických nápojov naozaj nemajú ľahké. Že si však napriek všetkým zákazom a obmedzeniam napokon predsa len nájdu svoje cestičky, aj keď namiesto barovej atmosféry poznamenané lekárenským pachom, o tom hovorí Peter Gabaľ. Rozsiahly svet islamu nie je jednoliaty. Okrem zásadného rozdelenia moslimov na sunnitov a šiítov podľa toho, aké náboženské autority po Mohamedovi uznávajú, sa do života samozrejme vkrádajú ďalšie vplyvy dané históriou a zvyklosťami jednotlivých kultúr a samozrejme postoj štátu či režimu k úlohe náboženstva v každodennom živote. Irán patrí v tomto smere rozhodne k najprísnejším a zdá sa, že po páde talibanského režimu v Afganistane prebral pomyselnú štafetu svetovej jednotky najtuhšieho presadzovateľa islamu do života každého jednotlivca. Už pri príchode do tejto krajiny si musíte dávať pozor, aby ste po prvé nemali v pase americké vízum a po druhé, aby sa vo vašej batožine nenašli také nečisté veci, ako sú CDčka, videokazety alebo nedajbože alkohol. Ten by sa podľa možnosti nemal nachádzať dokonca ani vo vašom dychu či krvi. Potom ste na najlepšej ceste vychutnať orientálnu krásu potomka Perzskej ríše. Pravoverní moslimovia alkoholu samozrejme neholdujú. Korán výslovne zaraďuje víno medzi nečisté veci, ktoré veriacim bránia nadviazať spojenie s Bohom. Ako to však už v živote chodí, vykladať si tieto slová možno rôzne. V Jordánsku, Sýrii, Turecku i ďalších krajinách nie je neprekonateľný problém dať si po zotmení trocha piva či araku – omamného nápoja z ryže – v množstve, ktorého účinky do rannej modlitby vyprchajú. Režim Iránskej islamskej republiky však chápe korán tak, že prorok Mohamed samozrejme za oných čias nepoznal pivo, likéry či destiláty, a že jeho zákaz vína treba dnes vzťahovať na všetok alkohol – a pre istotu na každú dennú i nočnú hodinu. Pokiaľ by si tento výklad dobrovoľne vzali za svoj všetci iránski obyvatelia, nebolo by o čom hovoriť, než vzdať hold sile ich viery. Ľudia však mávajú vlastné hlavy a vlastné chute – a tu zrazu vzniká problém. Na prohibíciu vynašlo ľudstvo účinný liek už dávno a nazvalo ho pašeráctvom. Mimoriadnu silu preukázalo napríklad pred zhruba 70 rokmi v Spojených štátoch, kde však existovali dva dobré predpoklady: slušná kúpna sila a dostatok zdrojov dokonca na vlastnom území, keďže tradícia paliarní a primerané zázemie pre výrobu alkoholu boli už dosť silné a keď navyše v Spojených štátoch samotný zákaz predaja alkoholu nebránil jeho legálnej výrobe na vývoz. Pre Irán, obklopený spravidla menej prísnymi, no predsa len islamskými krajinami a neutápajúci sa v prílišnom materiálnom blahobyte však nelegálny dovoz nie je rozšíreným riešením, hoci sa údajne okrajovo pestuje tiež. Ako ale hlási agentúra AFP, skvelý biznis rozkvitá v lekárňach. Napriek riziku pokuty, väzenia či bičovania sú zákazníci ochotní zaplatiť v prepočte asi 75 korún za šesťdecovú fľašu čistého liehu, na ktorý síce oficiálne potrebujú lekársky predpis, ale to by sa už nehýbali obchody. Podľa hesla „náš zákazník - náš pán“ sú vraj lekárnici ochotní sa nechať len slovne uistiť, že lieh je skutočne určený na čistenie rán, sterilizáciu injekčných ihiel pre diabetických užívateľov inzulínu alebo čosi podobné, a potom fľaštičku decentne zabaliť do igelitky či krabice od nejakého medikamentu. Popisovať, ako chutí čistý lieh miešaný s ovocnou šťavou, limonádou či bublinkovým nealko-nápojom asi nemá význam. Kto to skúsil, dobre vie, a kto to neskúsil, o nič neprišiel. Okrem porušenia pravidiel viery totiž konzumenti riskujú silné bolesti hlavy, žalúdočné ťažkosti a v krajnom prípade i poškodenie zraku. Raz darmo: ako neprýšti vaša viera zo srdca, ale zo strachu pred policajnou patrolou, jej blahodarné účinky silne ustupujú do pozadia. Peter Gabaľ, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...