Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       12. október 2003 Otvorí sa Severná Kórea turistom? Daniel Raus Jednou z najuzatvorenejších krajín sveta je Severná Kórea. Je to súčasne krajina extrémov: vyvíja jadrové zbrane, zatiaľ čo jej obyvatelia hladujú. Prišla odtiaľ ale prekvapujúca správa. Tamojší režim vraj uvažuje o rozvoji turistiky. Podrobnosti ponúka Daniel Raus. Severokórejský samovládca Kim Čong-il by možno rád videl vo svojej krajine turistov. Svedčia o tom nenápadné signály jeho úradníkov. Informácia sa musí brať samozrejme s rezervou, pretože nikto poriadne nevie, čo sa v tejto izolovanej krajine odohráva – a už vonkoncom je ťažké povedať, čo sa odohráva v hlave Kim Čong-ila. Ak by to ale bola aspoň spolovice pravda, je to určite správa z kategórie tých lepších. Azda žiadna krajina na svete totiž nepotrebuje kontakty s okolitým svetom viac, ako Severná Kórea, označovaná na Západe termínom „pustovnícka ríša“. Pohľad na čísla je smutný – ak sú vôbec nejaké k dispozícii. Režim z Pchjongjangu nič nezverejní, takže aké také údaje poskytuje iba Južná Kórea, konkrétne jej ministerstvo pre zjednotenie. Podľa neho, ak nerátame návštevníkov z južnej časti Kórejskeho polostrova, navštívilo za celý minulý rok ríšu Kim Čong-ila slovom a písmom 380 turistov. Juhokórejčanov bolo viac, vyše 84 000. Aj oni majú ale obrovské problémy dostať sa za svojimi príbuznými na severe. Údaje kontrastujú s počtom turistov v Južnej Kórei, ktorú navštívi ročne zhruba 5 miliónov ľudí. Do uzavretej ríše sa najnovšie dostal tím pracovníkov spoločnosti Pacific Asia Travel Association. Práve oni sa mali stať prvou lastovičkou, po ktorej príde turistický boom. Pozreli si hlavné mesto Pchjongjang, ktoré je vraj plné ľudí, električiek a predavačov zmrzliny. Okrem toho ale zistili, že pre rozvoj turistiky by mala Severná Kórea vybudovať infraštruktúru a hlavne: zmeniť svoj obraz. Na to je potrebná nákladná kampaň. Predpokladá sa, že hlavnými návštevníkmi by sa mohli stať ľudia z Číny, Ruska a Japonska. Okrem toho napríklad juhovýchodná Ázia či Európa by takisto mohli prejaviť záujem. Severokórejský skanzen stalinizmu je dostatočne exotický na to, aby prilákal záujemcov. Atrakciami by vraj mohli byť príroda a hlavné mesto. Návštevníci by možno zašli aj na niektoré z divadelných predstavení z dielne diktátora Kim Čong-ila, napríklad na revolučnú hru „More krvi“. Režim terajšieho diktátora a jeho otca Kim Ir-sena sa už dávno preslávil ideológiou „čučche“. Jej obsahom, okrem extrémneho nacionalizmu, bola naivná túžba po sebestačnosti. Výsledkom je dnešný stav štátu ako pevnosti, ktorú od vonkajšieho sveta delia hrubé múry. Kórea zažila stáročia izolácie, kým sa koncom 19.storočia neotvorila obchodu s Európou a Amerikou. Potom ju ovládli Japonci, ktorí tam vybudovali hustú železničnú sieť. Pred koncom 2.svetovej vojny sa americký prezident Roosevelt, britský premiér Churchill a čínsky prezident Čankajšek dohodli, že Kórea dostane možnosť slobodného vývoja. Karty ale zamiešali sovietski komunisti, ktorí tam poslali vojakov a svojho človeka Kim Ir-sena. Na juhu sa potom musela vylodiť americká armáda a svetlo sveta uzrela dohoda, že deliacou čiarou medzi nimi bude 38.rovnobežka. Tá dodnes delí polostrov na dve časti: na sever od nej vládne hlad a teror, na juhu je sloboda a prosperita. Ak by Kim Čong-il naozaj podporil rozvoj turistiky, spravil by pre svoju hladujúcu krajinu dobrú vec. Ešte lepšie by ale urobil, keby sám aj s celým režimom ako turista odcestoval a už sa nevracal. Mohol by sa napríklad usadiť na nejakom opustenom ostrove a tam tvorivo rozvíjať hlboké myšlienky ideológie „čučche“. Daniel Raus, SE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...