|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 8. január 2009 |

|
|

|
18. október 2003
|
Americký atlas: Newyorské planetárium
|
Martin Votruba
|
Vstupné do planetária pri newyorskom prírodovednom múzeu je už tretí týždeň v piatok a sobotu večer drahšie ako inokedy. Napriek tomu tu aj do desiatej v noci čakajú veľké skupiny mladých ľudí sčasti oblečených ako do diskotéky. Planetárium sa totiž rozhodlo prilákať nový okruh záujemcov — z generácie odchovanej videoklipmi hudobnej televíznej stanice MTV. Práve v spolupráci s jej druhým kanálom, počítačovou firmou Sun Microsystems a elektronickým hudobníkom, zvukárom a šoumenom Mobym pripravilo ohromujúce predstavenie SonicVison — teda po slovensky čosi ako “zvuková vidina”.
Ani náučné predstavenia planetária pri newyorskom prírodovednom múzeu nebývajú nudné. V posledných mesiacoch napríklad jedno — sprevádzané hlasom herca Harrisona Forda — návštevníka vyvezie z hlbín oceánov k vzdialeným planetárnym sústavám pod heslom hľadania mimozemského života. A v druhom, nazvanom “Pas do vesmíru,” ktorému prepožičal hlas populárny herec Tom Hanks, človek odletí z našej slnečnej sústavy až do najvzdialenejších kútov vesmíru, o ktorých má dnešná astronómia čo povedať.
Najnovšie víkendové večerné predstavenie SonicVision sa síce odohráva v planetáriu, no s vesmírom má spoločné len zopár textov skladieb a s hviezdami iba niektoré skupiny, ktorých hudba sa hrá — vrátane napríklad U2 a Radiohead. Moby, ktorý to všetko zmixoval, pridal k 16-tim skupinám aj 3 vlastné skladby s názvami ako “Všetci sme urobení z hviezd”. Zvuk rozložil tak, že prichádza akoby odvšadiaľ, a basové reproduktory pod sedadlami divákmi trasú celej vyše pol hodiny, čo predstavenie trvá.
Svoj hudobný výber odovzdal Moby odborníkom, ktorí v súlade s hudbou na superpočítačoch naprogramovali obrazovú stránku predstavenia, o ktorej sa ťažko hovorí. Náklady prekročili poldruha milióna dolárov. Nejde o už dávno známe laserové predstavenia.
Počítače vytvárajú v 11 m vysokej kopule planetária nad hlavami v kreslách pololežiacich divákov v rytme hudby sa nepretržite meniacu sériu rôznofarebných trojrozmerných tvarov len občas pripomínajúcich niečo skutočné — ak tak možno nazvať napríklad moment, keď na ľudí zhora hľadia hádam stovky akoby v prázdne plávajúcich očí. No väčšinu predstavenia v planetáriu je človek za rachotivej rockovej, či zasnívanej elektronickej hudby ponorený či skôr vynesený do zvukovo-obrazového zážitku, na konci ktorého niektorí robia prvé kroky, akoby stratili orientáciu, kde majú nohy, a možno si ani celkom neboli istí, kde im práve lieta žalúdok.
Planetárium dúfa, že generácia odchovaná na MTV, ktorá sa na víkednové predstavenia SonicVision len hrnie, bude napokon nielen zdrojom zárobkov, ale azda sa aj raz rozhodne prísť na jeho programy o vesmíre.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|