Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       18. október 2003 Nobelova cena mieru a jej dôsledky Daniel Bútora / Ardavan Niknam Nobelova cenu mieru putovala tento rok do ďalekého Iránu. Širin Ebadiová sa stala prvou Iránčankou a tiež prvou moslimkou, ktorá kedy toto ocenenie získala. Tí, ktorí držali palce Václavovi Havlovi či pápežovi Jánovi Pavlovi II., prijali rozhodnutie nórskeho Nobelovho výboru s istým rozčarovaním. Ako však hovorí Daniel Bútora, pre samotný Irán, veľkú a dôležitú moslimskú krajinu na Blízkom východe, však znamená Nobelova cena viac, než na prvý pohľad zo samotnej Európy vidno. Keď Širin Ebadiová nedávno odlietala do Paríža, rozlúčili sa s ňou na letisku iba jej blízki. Keď sa tento týždeň vrátila do Iránu, vítali ju tam desaťtisíce ľudí. Širin Ebadiová totiž prišla domov ako čerstvá nositeľka Nobelovej ceny mieru. Irán dve desaťročia po islamskej revolúcii už nie je tou diktatúrou, akou bol na začiatku, ale stále je to hlboko neslobodná krajina s vládou nezvolenej a nekontrolovanej skupiny klerikov. Čo v tom môže Nobelova cenu mieru pre Širin Ebadiovú zmeniť? Opýtal som sa na to Ardavana Niknama z Rádia Farda, perzského vysielania Slobodnej Európy. „Vrelé prijatie, ktoré pani Ebadiová dostala v Teheráne, malo v prvom rade symbolickú hodnotu pre iránsku spoločnosť. Dôležitý je najmä dôraz, ktorý kladie na nenásilné úsilie o zlepšenie ľudských práv, prepustenie politických väzňov. Jej správa je priamou výzvou pre duchovné vedenie krajiny, ktoré bolo vždy proti konceptu ľudských práv a špeciálne práv žien. Ľudia o udelení Nobelovej ceny mieru pani Ebadiovej hovoria po celej krajine. A hoci nemožno očakávať priamy dosah na politickú atmosféru v krajine, samotný fakt, že cenu dostala Iránčanka, žena, obhajkyňa ľudských práv a tiež advokátka politických väzňov má obrovský vplyv na celú spoločnosť, i keď nemusí priamo zasiahnuť najvyššiu politickú vrstvu.“ Reakcie politickej elity boli naozaj málo povzbudzujúce. Prezident Chatámi ako reformný iránsky politik povedal, že Nobelova cena mieru nie je taká dôležitá, vládne duchovenstvo malo pre pani Ebadiovú oveľa ostrejšie slová. Ardavan Niknam si myslí, že prezident Chatámí nedokáže prekročiť svoj tieň. „Výhrady pána Chatámího sú výhradami člena establišmentu, ktorý väzní politických aktivistov a opozičných predstaviteľov. Chatámí osobne je síce predstaviteľom reforiem zvnútra systému, ale stále zostáva súčasťou tohto systému. Podľa mňa mal obavu dať najavo, že je spokojný s týmto udelením ceny. A väčšina Iránčanov mu už kvôli takýmto postojom nedôveruje.“ Širin Ebadiová stihla tento týždeň odsúdiť násilie, páchané v mene islamu – a to je dôležitá správa pre svet, ktorý má obavy z islamského terorizmu. Vyzvala aj na prepustenie politických väzňov v Iráne. Môžu však Iránčania počuť jej hlas? Ešte raz Ardavan Niknam. „Myslím, že jej hlas možno počuť. Napriek všetkému správa o tom, že dostala Nobelovu cenu a prečo ju dostala, sa dostala do Iránu – aj vďaka zahraničným staniciam. A dôležité je, že ona je prestaviteľom nenásilného úsilia o zmenu spoločnosti, na rozdiel od niektorých zahraničných opozičných skupín, ktoré sú zástancami násilnej revolúcie.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...