|
|
| |
|
Dnes je utorok, 2. december 2008 |

|
|

|
26. október 2003
|
Palestínsky film bude súťažiť o Oscara
|
Daniel Raus
|
Boja o budúcoročného Oscara v kategórii zahraničných filmov sa zúčastní palestínska snímka. Je to film, ktorý bol z tohtoročnej súťaže vyradený a sprevádzali ho mnohé diskusie. Čoho sa týkali, to vám povie Daniel Raus.
V roku 2004 sa môže uchádzať o Oscara palestínsky film s anglickým titulom „Divine Intervention“ – teda nadprirodzený alebo božský zásah. Dôvodom, prečo bol v tomto roku zo súťaže vyradený, je skutočnosť, že Palestínčania nemajú svoj štát. Film teda nemal koho reprezentovať.
Jednou z podmienok prihlášky do súťaže o Oscarov je totiž to, že daný film bol uvedený v domovskej krajine. To sa ale nestalo, takže tento raz urobila filmová Akadémia výnimku, s tým, že v prípade Palestínčanov sú na to osobitné dôvody. Mimochodom, podobnú výnimku má napríklad Hongkong – po tom, čo sa stal súčasťou Číny. Presne na to poukázal hovorca Akadémie Jon Pavlik.
Spolu s Mongólskom a Srí Lankou zažije teda palestínska kinematografia svoju hollywoodskú premiéru. Režisérom a hercom v hlavnej úlohe je Elia Sulejman, ktorý sa narodil v roku 1960 v Nazarete. Vo filmovej branži nie je nováčikom a samotný film Divine Intervention vyhral napríklad už minuloročnú cenu poroty v Cannes.
Je to príbeh, plný scén, balansujúcich medzi snom a realitou, a tiež medzi humorom a smútkom. Palestínsky muž sa v ňom zamiluje do krásneho dievčaťa, ktoré hrá Manal Chadírová. Obaja žijú na okupovaných územiach, každý na inej strane kontrolného stanovišťa izraelskej armády. To poskytuje priestor pre množstvo absurdných scén, plných metafor.
Symbolická je aj postava otca hlavného hrdinu, ťažko chorého Palestínčana. Pritom nie je jasné, kde sa všetko odohráva a kto sú vlastne hlavné postavy. Tajomnosti napomáha aj minimum dialógov.
Kritiky sa zhodujú v tom, že film je odvážny a veľmi zaujímavo urobený. Rozchádzajú sa ale v názoroch na jeho posolstvo. Polemiku vyvolala napríklad kľúčová scéna, v ktorej Sulejman vypustí červený balón s portrétom šéfa samosprávy Jásira Arafata. Balón letí ponad izraelské kontrolné stanovište a vojaci sa pýtajú svojich veliteľov, či ho majú zostreliť. Nakoniec preletí balón Jeruzalem a skončí na vrcholku mešity. Podľa niektorých je to vynikajúci poetický moment, podľa iných neprípustné spolitizovanie celej snímky.
Pozornosť si ale zaslúžia aj iné symbolické scény, napríklad keď milenci mlčiac sedia v aute na parkovisku a sledujú udalosti, ktoré sa okolo odohrávajú.
Fakt, že film bol zaradený do súťaže o Oscara, je nepochybne vážnym úspechom. Ľuďom, zvyknutým na zábery z Blízkeho východu prinajmenšom ukazuje, že Palestínčania vedia aj čosi iné, ako vyrábať podomácku výbušniny.
Daniel Raus, SE
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|