Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       26. október 2003 Concorde na poslednej ceste Peter Gabaľ Čiastočne do múzeí a čiastočne do šrotu poputujú Concordy, ktoré mali byť – a napokon aj boli - pýchou európskeho letectva. Veď povážte sami: keď sa na prelome 50. a 60. rokov rodili v hlavách leteckých konštruktérov smelé plány nadzvukových dopravných lietadiel, každému bolo jasné, že také obrovské náklady, aké si projekt vyžiada, môžu uniesť len Spojené štáty americké alebo Zväz sovietskych socialistických republík. Nakoniec však všetko prekvapujúco vypálilo celkom inak: americký Boeing stratil v 60. rokoch 20. storočia chuť pokračovať v nákladnom vývoji, nevidiac istý a blízky výsledok. Sovietsky Tupolev vývoj dokončil a dotiahol výsledok do praxe. Jeho TU-144 sa však ukázalo ako nepríliš bezpečný stroj. A s menším doletom, než sa plánovalo, pretože spotreba paliva bola v praxi oveľa vyššia, než ukazovali pôvodné predpoklady. Obe veľmoci aj tak videli svoje priority vo vesmíre a pokiaľ išlo o samotné letectvo, dostatočne sa realizovali na stíhačkách, bombardéroch a špionážnych lietadlách. Osud teda dal dohromady večných rivalov z oboch strán Lamanšského prielivu a britsko-francúzska spolupráca splodila Concorde, čo v oboch jazykoch znamená to isté: teda svornosť. Dopravným lietadlom dvakrát rýchlejším ako zvuk si Európania liečili sebavedomie v časoch, keď Američania pristávali na Mesiaci, hovoria zlé jazyky. Samozrejme najmä tie americké. Ale rozporuplné pocity panovali i v rodisku Concordov. Spoločnosť Air France ukončila ich prevádzku už v máji, a British Airways vyslali svoje najluxusnejšie lietadlo na poslednú cestu do Ameriky vo štvrtok s plánovaným návratom o deň neskôr. Nejednu slzu uronili pasažieri, ochotní a schopní zaplatiť 130-150 tisíc korún za jedinú letenku na palube stroja, ktorý nikdy nemal inú, než prvú triedu. Smútok zachvacoval konštruktérov, pilotov, navigátorov. Ako ale pripomínajú viaceré americké noviny a napokon i francúzska tlačová agentúra AFP, v iných kruhoch sa objavovali slzy radosti a nadšenie. Hoci do histórie týchto lietadiel patrí i smutná bilancia 109 obetí havárie na parížskom letisku koncom roka 2000, rozhodujúcim dôvodom konca Concordov v oblakoch boli neúnosne vysoké náklady. No zelení aktivisti jasajú: z ich pohľadu nešlo o to, či sa z drahých leteniek podarí uhradiť gigantickú spotrebu, ale že Concordy prosto poškodzujú životné prostredie oveľa výraznejšie, než obyčajné dopravné lietadlá, schopné prepraviť omnoho viac ľudí naraz, hoci za najmenej dvakrát dlhší čas. A ako si uvedené zdroje všímajú ďalej, uľaví sa mnohým ľuďom v okolí letísk, kde Concordy štartovali a pristávali. Skončí sa viac než štvrťstoročie pravidelného burácania, chvenia sa podláh i okenných skiel, jačiacich autoalarmov a ako cituje AFP Brita Mikea Rileyho, aj prerušených rozhovorov. Ešte i v bydlisku tohto pána, 17 a pol kilometra od londýnskeho letiska Heathrow, dosahoval vraj hluk úroveň viac než 100 decibelov. Londýnčanka Kathleen Croftová sa pridáva konštatovaním, že i odhliadnuc od radosti tých, v domoch ktorých zavládne ticho a pokoj, aj tak veľa ľudí za Concordmi plakať nebude. Podľa nej to bola jednoducho hračka pre bohatých. Ale dodajme tiež, že cesta Concordom zo západu Európy na východ Ameriky trvala asi tri a pol hodiny; rekordný let v septembri tohto roka znamenal bezpečné pristátie v Bostone dokonca 3 hodiny a 5 minút po štarte z londýnskeho letiska. No povedzte, keby ste boli bohatí, nepohrali by ste sa? Peter Gabaľ, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...